Na bielom liste kalendára pasáž Máj.
Nad obzorom vlákna vypletené zo slnka.
Ešte stále bežím za eufóniou.
Padá dážď.
Proti smeru lupeňov utopených v kalužiach
- padá dážď
ako pešiaci rozkrojení v osminové noty bez kľúča
- dážď
akoby smiešne hlavy bez krku upísané gravitácii.
Občas sa zdám len prostá mĺkva bolesť na tele.
Ťažký kabát nepriestrelný voči črepinám.
Navonok.
Padá dážď.
Je máj posiaty lupeňmi a kalužami.
Eufónia trvá ako moja prirodzenosť.
Ponáhľam sa.