Držím ťa za dušu.
Pripomenie vzducholoď.
V potoku miznú ufúľané smútky.
Morena zubatých sklamaní.
Verše ju už nesú za ústie života.
Vzduch nadýchol sa spolu s nami.
Husle štebotajú v čerstvom rúchu.
Víly zbiehajú sa na miesto, kde ma objavíš.
Bez strachu.
Držím ťa za dušu.
Pripomenie vzducholoď.
Odpútanú od pozemských vrások
-skrýva pre mňa miesto v úžase.
Veternice hladia rozpálené líca.
Sme stratení.
V objatí (krehkého machu).
V prúde metá sa ťažká sivosivá maska sadry.
Vlny lámu dlhý nos márnosti.
Otupno,
to ostré otupno.
To sa dnes topí.
To my dnes tupíme.