Písmo:
A-
|
A+
(zdroj: Autor: Svetoslav Štvrtina)
Krojím kroky
ponad štíty vývesné,
vyvesené v prísnych hláskach vetra.
Načúvam
strakatému nebu.
Cez komíny padá deň,
sadza rozdrobená na kúsky,
ostré ako hlavolamy,
čo v diaľke nezazrieš.
A predsa,
idú.
Smútky,
krehké čoby kútik úsmevu,
v hlinenom klobúku,
džbáne bez dna.
Hľadám symetrie,
míle nad mestom.
So sivofialovým nebom v dišpute
kedy je tých komínov kostrbatých
už ozaj dosť.
