.slnko

kráčam si prstom po líci

kresliac naň komiksy všedného ja

tesnej existencie

bez príčetnosti

na dlážke nekončiacej izby

mramorové guľôčky

miesta a tváre a smútky a pocity

otupné otupno

chvála hviezd

bieda mlák

a

nežné prianie inakosti pocitu

keď jedovaté perly v hlave

strácajú sa

pod priezračnosť úsmevu

svet

- zdá sa -

vykĺbený z ustavičného krúženia po väzenskom dvore

na slobode

ešte raz sa obzriem

pomodlím

všetkými vzkrieseniami

nie

viac viac nie

s konfesiou začiatku

obraciam sa tvárou k prítomnosti

minulosť spí sladko

v páperí presolených chvíl

v mojej inakosti

dnes

som živá

ako slnko

snáď nezľakne sa

bledej tváre