vlny a ticho

Čerstvo rozkvitnuté ruže

na pomedzí nočných lúk

medzi prsiami

v skrýši kde vyrastali útle nádeje

toľkokrát pošliapané

siroty

subtílnych nemých katastrof

Kvílenie

ohlušujúci rytmus v prázdnych alejách

a oči skryté do dlane

teplej ako hrnček večerného mlieka s medom

čo v detstve kupoval nám spánok

u šera

Sila je strach priviazaný o telo

ťahajúci k bahnu

tam

odkiaľ sa predsa vrátiš

(vo vnútornostiach

vždy s ďalším krížom

vyvrhnutý zo slaného mora

na dočasné bezvetrie)

Tak chodím ráno zbierať mušle po pláži

v záhyboch vĺn a ticha

hľadať zmienku o sebe