Písmo:
A-
|
A+
Čerstvo rozkvitnuté ruže
na pomedzí nočných lúk
medzi prsiami
v skrýši kde vyrastali útle nádeje
toľkokrát pošliapané
siroty
subtílnych nemých katastrof
Kvílenie
ohlušujúci rytmus v prázdnych alejách
a oči skryté do dlane
teplej ako hrnček večerného mlieka s medom
čo v detstve kupoval nám spánok
u šera
Sila je strach priviazaný o telo
ťahajúci k bahnu
tam
odkiaľ sa predsa vrátiš
(vo vnútornostiach
vždy s ďalším krížom
vyvrhnutý zo slaného mora
na dočasné bezvetrie)
Tak chodím ráno zbierať mušle po pláži
v záhyboch vĺn a ticha
hľadať zmienku o sebe
