
Nelomené svetlo plynie v tráve
stotiny chlorofylu
násobí
Vyčkaj
ak si smädný, prvú napoj studňu
oči opri o nebo
Hlavy skál a preliačené čelá
zarastajú, zvetrávajú (aj príroda sa predsa mení)
špendlíkové hlavičky
Doma vo verande nájdeš mačiatka a mačku
dieťa usmeje sa na poštárku
stále prichádza
Na bielych dverách izby visí mapa
štyri strany, oceány, mestá, pevnina
aké si predstavíš, aké ich chceš
Pavučiny hladia ruky
obzor má svoju písanku
človek pevnú zem
Tesne pod oblohou plachtia vtáky
nie, tentokrát nespadne, nezvädne
sen
Zn. Jazykom duše sú túžby.