Nad rannou dedinou sa dvíha svet motýľov. Letné slnko maľuje nové chodníky pre starousadlíkov. Prvé kroky znamenajú začiatok. Rozbitá fľaša so starým mliekom na zvráskavenej ceste tiež.
V dokorán otvorenom okne starého domu stojí žena. Hľadí do diaľky na obrysy hôr. Rozmýšľa. Žltý motýľ jej sadá na vlasy. Strhne sa. Motýľ odletí.
V rukách drží bordovú ružu. Jej ticho a žiaľ pomaly spôsobia, že žena počne krútiť krásnym kvetom. Plače. Aj ruža.
A predsa nadovšetko miluje tento svet.
A predsa ju tento svet nadovšetko miluje.
Z oblohy sa vznesie majestátne mračno trepotajúcich krídel. Červených. Bielych. Oranžových. Žltých. Modrých. Fialových. Zelených. Čiernych. Sivých. Strieborných. Lesknúcich sa v sviežom ráne.
Keď ju tisícky motýľov na krídlach vyniesli až za najvyššie oblaky, naplnené predzvesťami budúcich dažďov, prestala sa báť. Odtiaľ, zvysoka, videla celý svet. Všetky usporiadané ulice a usporiadaných ľudí v nich. Uponáhľané chodníky miest s uponáhľanými ľuďmi. Pokojné polia dedín. Unavené vrcholky hôr. A všade plno, plno kvetín a motýľov. Múdrych kvetín, ktoré sa vinú iba za slnkom a múdrych motýľov, ktoré letia iba za svetlom. Nikdy predtým si neuvedomila, že ľudia sú popri nich iba veľkými nervóznymi mravcmi. Znovu jej na vlasy sadol žltý motýľ. Usmiala sa. Oblaky, plné hrozivých, tmavých predtúch, zmizli. Vtedy si náhle uvedomila nehybnosť ruže a spontánnosť točenia sa vesmíru.
Nad dedinou sa dvíha svet motýľov. Letné slnko maľuje nové chodníky pre starousadlíkov. Prvé kroky znamenajú začiatok. Rozbitá fľaša so starým mliekom na križovatke ciest tiež, mami...
