Boli odhodlaní biť sa za práva vozičkárov až do úplného odpadnutia, spraviť letiskovému personálu kázanie a v prípade potreby privolať políciu. Všetky eventuality a protivenstvá osudu preberali pri suchom rosé od 23.00 do 01.45, keď sa odobrali na letisko M. R. Štefánika. Na dovolenku leteli v starej zostave, ak nerátame nového neživého člena s dvoma malými a dvoma veľkými kolesami, takže nemali potuchy, čo pri takejto ceste majú očakávať. Netušili, že pilníky si nabrúsili zbytočne, lebo personálu pri pohľade na invalidný vozík zvlhli oči, zmäklo srdce a jeho správanie nemalo chybu.
Príchodu taxíkov na letisko chýba len červený koberec, ináč tí dobrí ľudia myslia na všetko. Po legálnej predbiehačke na check-ine dostanete osobitného zriadenca, ktorý vás výťahom odvezie na prvé poschodie a empaticky sa zaujíma, či sa človek na vozíku dokáže dostať po schodíkoch do lietadla aj sám. Vzhľadom na spolucestujúce barly to nie je až taká blbá otázka, ako by sa mohlo zdať. A keby nie, zariadili by aj takuo.
Po prekrivkaní bezpečnostným rámom, kde umelý kĺb pípa ako besný a vždy tým rozveselí prítomných, starostlivosť letiska nádherne pokračuje až do chvíle, kým človek neklesne do sedadla 5C. Gateom vozík prefičí ako Boeing 737 a dostane sa na schodisko so špeciálnou plošinou, ktorá ho znesie opäť na prízemie, už len pár metrov od lietadla. Od schodíkov prázdny vozík putuje do batožinového priestoru - na check-ine dostal riadnu nálepku - a členovia výpravy by od nadšenia hoci aj buchli šampus. Keby nebolo tej panej.
Pani skrútená ako príslovečný paragraf a podopretá dvoma barlami sledovala celú akciu a logicky zatúžila tiež využiť schodisko s plošinou. Neskôr som ju zazrela, ako sa šarmantne a sebaisto predbieha v rade na záchod, a nevyzerala, že si necháva kašlať na hlavu. No proti formalizmu, ktorý robí taký rozdiel medzi vozíkom a barlami, nezmohla nič. Stihla ešte povedať, že ide o následky obrny z detstva, a hneď potom jej náš empatický zriadenec zabuchol sklené dvere pred nosom.
