Keďže Júľa a jej blok práve podporovali jedného z kandidátov na majóra Kyjeva, nepríčetné vrkoče sa smiali z každého druhého bilboardu. Pritom na ukrajinskej hlave to nie je žiadny štandard.
V móde sa nevyznám. Ak som si myslela, že v klasickom šupáckom prestrojení (a s originálnym slovanským širokým ksichtom) na Ukrajine zapadnem, bol to veľký omyl. Ženské chodia oblečené úplne normálne. Niektoré. Iné s chuťou kombinujú vplyv načančaných pravoslávnych chrámov s podvedomou túžbou vyzerať ako prostitútka.
V Kyjeve sa koncentrujú boháči. Kto chce bývať v megalomanskom mrakodrape, ktorý má navrchu Slavín, môže si poslúžiť na najznámejšom bulváre Kreščatyku.
Pod parádnymi domami sú na ulici, na lavičkách, trávnikoch aj chodníkoch také haldy svinstva, prázdnych fliaš a plechoviek, že o jedenástej večer už o ne prakticky zakopávam. (Do rána znovu zmiznú.) Bežný ľud totiž pije najlacnejším spôsobom - alkohol kúpený v potravinách sa konzumuje vonku. Krčmy v centre boli takmer prázdne. Stačilo pichnúť prstom, kde si želáme preliať smädnými krkmi české pivo.
Vkus kúpyschopnej vrstvy (ktorá bude čosi úplne iné ako u nás) dobre vidno v obchodoch, ako je psí butik:
alebo obchody s nábytkom:
Čo si dávajú na stenu Ukrajinci? V byte obyčajného obyvateľa som nebola, ale odvážim sa hádať, že časť dekorácie budú tvoriť zarámované fotky blízkych. Robí sa to tak, že dievčina sa na jar zavŕta do vegetácie a pekne zapózuje:
To najkrajšie na záver. Treba poctivo priznať, že mi hodnú chvíľu trvalo, kým som pochopila, že táto Švankmajerova nočná mora vystavená v Magazine dekóru je určená do bytu. Zajačiky mali vyše dvoch metrov a nezabudnite si všimnúť ruky. Obrovské ľudské ruky. Čo s nimi robia niekedy pred svitaním, keď po bulvári Lesi Ukrajinky nejde už ani noha?
Ale to sú jenom ty drobné rozdíly, jak pravil Vincent Vega. Všetko ostatné je rovnaké ako u nás, hen ho:
Áno, je to edícia SME. Ako doma.
