Morfológia
Tristo hrmených, chlapi! Gorili? Veď to je tvar slovesa v minulom čase, v 3. osobe plurálu. Čo robili? No gorili. Infinitív (pre teba neurčitok, synečku) bude zrejme goriť (sa). Toto sloveso však ešte len bude vynájdené, lebo nasledujúce odvážne diskusné pokusy rôznych Cimrmanov zatiaľ nemožno pokladať za návštevu patentového úradu: gorili ohluchli, gorili sa boja, euroválov pre gorili.
Medzi nami, tak zúfalo limitovaná paradigma ani nedáva úbohému slovesu veľké šance - okrem uvedeného tvaru už disponuje iba jedným (minulý čas, 3. os. singuláru, ženský rod), hoci frekvencia a sémantický rozmach stoja za to. Ktožehovie, či sa gorila nestane aj slovom roka, lebo hlbinný námrk do kontextu odhalil, že už dávno nejde o nejaké opičky.
Vzácne spojenie starého, nového a drbnutého potom predstavuje slovné spojenie Gorili u kormidla. Jednak sa goríme s malým g, druhak sa negoríme vôbec, tretiak pri kormidle, ty škumpa ušatá.
Z rovnakého súdka a závažnou výzvou pre diskutérov sú aj firmi, keci atď, atď. Je to ťažké, ja viem. Pletie sa to, sviňa, s vecami. A vôbec sa to všetko pletie.
Keby sa ťažkosti končili len substantívami, bola by radosť žiť. Opak je však pravdou. Slovesá sú svinstvo, to vám povie každý školák. Kto nevie, kam z konope, capne tam akúkoľvek príponu, enem aby diskutol. Pokiaľ však používateľ slovenského jazyka nepochádza zo Sudánu, je pre mňa záhadou, ako objavil takýto sufix: ... ale v konecnom dosledku si ojebany Ty, lebo Teba Tvoja vlada ojebuje roky... Prípony sú rôzne, povedzme si na rovinu. Vláda trebárs klame, nepracuje, fajčí, ožiera sa... pripíš jej, čo len chceš, ale toto, Kristova noha?
Až do pravopisnej reformy v 50. rokoch sa slovesá v ženskom a strednom rode končili ypsilonom. Dá sa pochopiť, že to mnohým ľuďom ostalo, napokon pravopisné reformy sú vždy chaos na hovado. (Zrušenie ypsilonu, po ktorom mnohí recidivisti volajú, by nedopadlo inak.) Takže ženy a deti cestovaly, rozprávaly a aj horšie veci robily. Sú však kategórie medzi nebom a zemou, a síce iné výskyty ypsilonu v slovesách: Ale ... čo aj budem vysvetlovat pravičiarovi ktorý si myslý, že od soboty máme socializmus na Slovensku... Pravda, takému ty nevysvetlíš ništ.
Ďalej sa vám neznabohom bežne stáva to, čo je pre mňa v takej francúzštine samozrejmosťou: že ani za boha neuhádnem rod. V tomto skvostnom prejave by ináč takmer všetko bolo v poriadku, nebyť faktu, že to je TEN Dzurinda, otca vám naháňam.
Radičová! Je velkov chybou ze ju dzurinda poslala do toho Orkxfordu! Pán dzurindfa nemaly ste ju tam posielat! bude nám tu chýbat!
Radujme sa však, že Dzurinda neposlala Radičovú do Rokfortu, lebo sa zdá, že ďaleko od toho nemala.
Tak nám zabíjajú kondicionál, pani Müllerová. Všímam si to už zo dva roky a hovorím: je to hňus: Aj keby súhlasíš... Keby mám... Čo vám preskočilo, odroni negramotní? To už je Slovák lenivý aj vypustiť náramne komplikovanú vetu v podmieňovacom spôsobe: Keby som mal...? Malý pesimista schovaný niekde v mojom čreve pizúka, že sme možno svedkami skutočného zániku jedného slovesného spôsobu, ale s tým sa ja už trápiť nemusím. Ešte sa to nedostalo ani do príručky "Najčastejšie chyby v slovenčine", takže ku kodifikácii je cesta aspoň taká dlhá ako k osídleniu Marsu a som presvedčená, že aj moji vnuci budú toto pokladať za faux pas, po slovensky trapas.
Lexikológia
Jedným z najzávažnejších problémov sa ukazuje stále prenikanie anglicizmov do holubičieho jazyka.
Ja to jebem. Idem sa ožrať. A do budúcej nedele mám hangover.
My ťa chápeme, človeče nešťastný, ale čo tvoja vlastná mater pri zmienke o základnej írskej reálii? Aspoň si volil poštou?
Ďalším z najzávažnejších problémov sa ukazuje prenikanie bohemizmov.
Hold je, drahí tipujúci, tá vec, čo sa dá vzdať sťaby prejav úcty, pocty či iného rozrušenia tela. To, čo ste sa nevychovane pokúsili povedať, je české - a mnou obľúbené - slovo holt. Ja chápem, že ho používame, lebo my rodoľubi tak činíme vždy, keď nemáme slovenský ekvivalent (familiárne ekvák). To je všetko fajn, ale čo ste chceli vyjadriť napríklad takým Hold, sme v prdeli? Klaniam sa a zároveň konštatujem, že nie sme v dobrej situácii? Do takýchto japonských prejavov správania sa máme, bohužiaľ, fakt ďaleko.
... vsetko treba prestahovat prec a minimalne do skur*enej Blavy, odtial pride malokedy nieco dobre...
Skurvená - prosím. O rozhodnutiach magistrátu som si už zo dvakrát pomyslela svoje. Ale to mesto sa volá Bratislava, ty odkundes. A ak si myslíš, že ťa zachráni tendencia indoeurópskych jazykov k dvojslabičnosti, si na omyle. Toto je, ako keby si mi flusol do obeda.
Frazeológia
Jazyk je živý organizmus. Je logické, že sa vyvíjajú aj zhluky zdanlivo nesúvisiacich spojení slov, ktoré majú prenesený význam a znalci ich volajú frazeologizmy. Skúsme preto z tohto bordelu pre našich potomkov vytiahnuť niektoré zaujímavé syntagmy, to jest sklady, lebo by bola večná škoda, keby sme ich stratili: ako môže akože polytológ Thot nevidieť Mečiarové pokusy o návrat-Dzurinda ako keby mu brat bol aj keď viac líška bez lesa, no dejiny času im tikajú rovnako!!
Čiže: líška bez lesa, dejiny času (Hawking, help me!), dejiny tikajú. No paráda. Thot bol nejaký egyptský bôžik a zrejme sa tiež cítil ako líška bez lesa, keď dejiny tikali.
Neviem, či po mnohých rokoch popierania nebudem musieť pripustiť existenciu argotu. Určité skupiny sa očividne dohovárajú v diskusiách akýmsi zašifrovaným jazykom. Typicky vyzerá záver kódovaného príspevku takto: piano 3/3. Zatiaľ som nezistila, či to porušuje kódex, ale ohľadne spisovného jazyka musím poznamenať, že slovo piano podľa našich kodifikačných príručiek hovorovo označuje klavír, respektíve tichý, slabý spôsob hrania. Možno sa teda sprisahanci pokúšajú povedať "už budem ticho". Chvalabohu aj za tieto drobné radosti.
Elementárnosti
Nezriedka možno vidieť takôto: Fickot,choď už dopiče.
Ach, deti... Koľkokrát vám treba povedať, že za čiarku sa píše medzera? Potom sa čudujete, že vás cenzurujú furt, a píšete zbytočné urážky do helpdesku. Inak pozitívne hodnotím zvládnutý slovnodruhový prechod a pochopenie adverbií.
Doba je ťažká a mnohé nedostatky sa dali pripísať emocionálnemu rozpoloženiu, keď už aj pes šiel spať a bolo treba niekomu vykričať krutú pravdu. Keby sme však čo len zľahka popracovali na jazyku, diskusie by sa dozaista stali rozkošou.
