Keď som odbočovala doprava na Račiansku a práve dávala prednosť, pocítila som divný náraz, začula tresk a nechtiac zahasila cigaretu o predný stĺpik. Sekundu predtým som tušila, že je zle, lebo som svetlozelenej škodovke nevidela ani predné svetlá. Náraz ma sotil asi meter do hlavnej cesty.
O pár sekúnd neskôr som stála pri vlastnom ľavom zadnom blatníku a pozorne počúvala. Ten človek mi rozmanitými formami dával najavo, že na vine som ja. Po pár vetách som sa spýtala:
- Naozaj netušíte, že vinník ste vy?
Po ďalších pár vetách som povedala:
- Policajti vám to vysvetlia.
Vzdialila som sa a vytočila fízlov. Nahlásila nehodu a tak.
I prišli, i kreslili, i za početných ironických rečí dávali najavo svoj svetonázor. Zhrnuté a podčiarknuté a sarkazmus vynechaté:
1. Poriadni ľudia v nedeľu sedia doma.
2. Normálni ľudia sa vedia dohodnúť aj sami, kto je na vine.
Bod 2 si viem živo predstaviť, hoci nie s proťajškom, ktorý mi od prvej chvíle tvrdí presný opak môjho názoru. A keďže ide o moje prachy, nehodlám zdvorilo súhlasiť.
- Páni, zavolala som vás výlučne preto, lebo druhý účastník nehody popieral vinu - ešte aj vtedy, keď ste prišli. Nepotrebujem naháňať o pol roka svojich 20-30-40-tisíc niekde na lampárni, chcem, aby jeho poisťovňa mala jasno hneď v pondelok. Nesmierne ma mrzí, že vám kazím peknú nedeľu...
Fízli odchádzajú a nestačím sa diviť - chlapa berú so sebou! Len zamkol škodovku, z ktorej predtým vybral prútený košík. Nafúkal či čo? A čo má v tom blbom košíku?
Večer o pol deviatej pod Hlavnou stanicou na mňa bliká spomedzi majákov STOP. Chápem, aj ja by som na ich mieste zastavila astru s rozflákaným zadkom, hoci svetlá mi fungujú. Čakám otázku, čo mám s autom, ale miesto toho zaznie požiadavka na povinnú výbavu. Darí sa mi vyhrabať všetky tie blbosti spod: lyžiarok, starých korektúr, prázdnych igelitiek, dáždnika a 2 kg jabĺk kúpených v sobotu pre kolegu. Smutné - alealé, predsa niečo: už od 1. 1. som mala mať emisnú kontrolu! Hurá! Päťsto na mieste alebo dva litre poštou.
Na obmäkčovanie som príliš málo blond, ale poctivo som to skúsila. Vysvetlili mi, že sa mám tešiť, lebo mi mali odobrať techničák, a vraj sú všetci ako ja.
Po príchode domov som brnkla škodovkárovi, ktorý zrejme doteraz nechápe, a položila otázku:
- Platili ste dnes pokutu? A koľko?
Dva litre, pochopiteľne.
Viete, čo si myslím? Že tento debilný formalizmus v uplatňovaní pravidiel nezachráni na cestách ani pol ľudského života. Prečo je dvojtisícová pokuta za spôsobenie nehody aj za mesiac omeškanú emisnú kontrolu plus nedostatok hotovosti pri sebe? Ako to, že policajtov obťažuje privolanie k nehode? A za vôbec najhoršie pokladám, že sa ani nepokúšajú rozoznávať dopravné priestupky spoločensky škodlivé od takýchto blbostí, pri akej ma prichytili večer. Kvarteto, ktoré som v nedeľu stretla, na to nemá mentálnu výbavu, ja viem, ale prečo im nevymyslieť nejaké iné predpisy? Napríklad príkaz drsne trestať všetky známe príčiny nehôd a príkaz iba napomínať, ak ide len o kraviny.
