Nekvalifikované úsudky, závery, vyslovené klamstvá – do spisu sa dostane čokoľvek, pričom človek nemá často ani možnosť pozrieť sa, čo v tom spise vlastne je a akú povesť o ňom štátny orgán vytvára. V komunikácii s Miestnym úradom Ružinov prišiel moment, keď som to začala dávať do priamej súvislosti so vzdelaním úradníčok.
Minule som ukázala, ako to vyzerá, keď sa dve nevzdelané osoby rozhodnú, aká je napríklad príčina údajnej traumy. Stačí, že to podpíšu, a „pravda“ je na svete. Je ťažké tomu uveriť, ale s takýmito pseudodôkazmi sa už skutočne ďalej zaobchádza s posvätnou úctou a je neuveriteľne ťažké spochybniť ich, keď sú už raz na svete.
Vysoké školy na Slovensku chrlia tisícky absolventov sociálnej práce a zaujímavé je, že prevláda externá forma. Znamená to len toľko, že títo ľudia sa už zväčša zamestnali ako sociálni pracovníci a vzdelanie si len dorábajú. Prinútil ich k tomu zákon.
Kde sú tieto tisícky vysokoškolsky vzdelaných sociálnych pracovníkov? Na Miestnom úrade Ružinov určite nie.
Podľa webstránky Ružinova tvorí odbor sociálnych vecí šesť pracovníčok a jedna vedúca. Vysokoškolské vzdelanie má iba šéfka – Mgr. Henrieta Valková. Už by aj človek plesal, že vyštudovala na staré kolená sociálnu prácu, ale z jej profilu na Linkedine vyplýva, že má síce vychýrenú sv. Alžbetu, ale ukončila štúdium laboratórnych vyšetrovacích metód. Z opisu tohto odboru na webe dotyčnej vysokej školy som pochopila, že ideálne by sa mala zamestnať napríklad na patológii. Ako stredný káder, nie vedúci pracovník. Leštiť skúmavky, a nie predstierať kontrolu nad nejakým bakalárom, čo rozhoduje, či sa príbuzní budú stýkať, alebo nie.
Zvyšok personálu môže mať čokoľvek od bohosloveckej stavebnej priemyslovky až po učňovský odbor predavačka textilu, ale to sa už nedozvieme.
Z akého dôvodu sa to má líšiť od situácie, ako keby som ja so svojím humanitným vzdelaním chytala do ruky skalpel a písala správy, čo som našla v mozgu človeka, ktorý by asi nemal šancu takúto odbornosť prežiť? Je celkom jasné už od stredoveku, že nekvalifikovaného človeka nepustíme liečiť chorých. Prečo potom púšťame nekvalifikovaných, aby liečili zložité sociálne situácie? Ničia životy ľuďom menej ako spackaná operácia? Nie. Môžem len opakovať: to sú decká odobrané rodičom, obete, ktoré namiesto pomoci dostali pobyt za mrežami, to sú mŕtve deti a je to aj pani Majerová.
Podľa § 84 Zákona o sociálnych službách (Kvalifikačné predpoklady a ďalšie vzdelávanie) je sociálny pracovník „fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni...“ a tieto požiadavky zákon rozvíja ešte podrobnejšie. Zákon donútil pracovníkov ÚPSVaR-u, aby absolvovali nejakú školu aspoň formálne. Prečo to však neplatí pre „socky“ na miestnom úrade? Lebo sú to úradníčky.
Za mŕtve deti sa bude zodpovedať ÚPSVaR, ale tí, čo neboli schopní identifikovať problém a nastaviť sociálnu pomoc v prípade Tatiany Majerovej, pracujú na Miestnom úrade. Práve Ružinova sa okresný súd spýta, ako občan žije, a žiada o dôsledné prešetrenie pomerov.
V závažných spisoch, v posudkoch pre súdy a všetkých možných relevantných papieroch sa tliacha, ako príde a ako sa kto vyspal. Nikoho nezaujíma, či úradný záver nevyniesla napríklad upratovačka.
