Modrý domček s českou značkou v prvý deň ešte nepútal pozornosť.
Až keď som šla na ďalší deň do práce, našla som na našom parkovisku toto čarovné zátišie.
Pochopiteľne, nazrela som do auta. Spal v ňom chlap.
O pár dní neskôr nastali horúčavy a pod autom vznikla špajzička.
Dni bežali a vnútorný priestor sa pomaly napĺňal,
až sme jedného dňa prišli k záveru, že tak ľahko neodíde. S toľkým sajrajtom za volantom?
Prišli lejaky a začali sme si robiť starosti, čo bude s chlapom v zime. Smutne sedel na lavičke a hral elektronickú hru, zatiaľ čo náš vnútrodomový brainstorming pokročil do takej miery, že sme pomaly začínali losovať, kto mu kedy bude variť čaj. Radili sme sa, či na jeho existenciu a biedny život vôbec upozorňovať najdrahšiu susedku Květušku, ktorá sa ešte za socializmu dostala do Večerníka, lebo zavolala hasičov kvôli mačiatku na strome, a množstvo ožranov zachránených jej rukou sa nedá ani zrátať.
Rozhodli sme sa, že nie je vrah ani pedofil, a basta! Jeho životný príbeh v našich rečiach získaval každý deň jasnejšie kontúry. V skratke môžem prezradiť toľko, že ho vyhodila zlá manželka, a tak prišiel na priateľské, čiže holubičie Slovensko šťastie hľadať. Blúdil ako zatúlaný pes a zrazu zbadal naše parkovisko!
Pekne sa zžíval s prostredím, po večeroch chodil do krčmy na bicykli (a naspäť ho tlačil) alebo sedel na lavičke a keď sa zotmelo, vytiahol satelit. Udrel júl, a tak sme logicky znovu začali hovoriť o zime.
Báli sme sa zbytočne. Raz ráno zostalo po favoritke toto:
Kým som sa rozhodovala, či nazriem do toho vreca, Keksík pohotovo zdvihol nohu a očúral ho. A tak z investigatívy nebolo nič.
Ktovie, či mu nie je smutno bez rádia Taurus. A prečo nás tak náhle opustil? Vari ho vyhnala nejaká bezcitná sviňa z nášho domu?
Nie, nie, ja verím tomu, že sa tá zlá žena umúdrila a poslala mu na našu adresu správu. Napísala mu, nech začnú odznova, lebo deti za ním plačú. Medzi riadkami naznačila, že jej stále nie je ľahostajný.
Uháňal do Frýdku-Místku tak rýchlo, že na rádio celkom zabudol.
