Starosta Dušan Pekár bol o situácii informovaný začiatkom novembra. Sľúbil veci prešetriť. Odpoveďou úradu bol posudok, ktorý neodporúčal zmenu opatrovníctva. Rozhorčeným občanom na Facebooku starosta odpovedal, že „úrad ako kolízny opatrovník dcéry sledoval, či je o ňu riadne postarané, vrátane hygieny, liekov a stravy a v tomto prípade sme pochybenie nenašli.“ Na okamžitú vecnú námietku neodpovedal už nikdy. Nezdá sa, že po januárovej medializácii by si na úrade niekto sadol a riadne skontroloval celý spis. Bol by totiž našiel veľa zaujímavého.
Prečo Mestská časť Ružinov celý čas nepokryte stranila Zlatici Fraňovej a ignorovala signály, že jej opatrovníctvo má vážne medzery? V skutočnosti mala augustovú informáciu, že matka bola vyhodená z bytu a nevpúšťajú ju k dcére, okamžite poskytnúť Okresnému súdu Bratislava II. S ďalšou informáciou, že v byte prebieha rozsiahla rekonštrukcia, mala hneď naložiť rovnako. Urobila to? Prečo MÚ neinicioval na súde zmenu opatrovníctva smerujúcu k tomu, aby sa stala opatrovníkom MČ Ružinov?
Podľa hovorkyne Miroslavy Štrosovej „V tom čase už bol daný podnet na súd na zrušenie opatrovníctva súčasnej opatrovníčky.“ Áno, bol, lenže zo strany prokuratúry, pričom Ružinov nesúhlasil a nepovie prečo.
Ochrana majetku v praxi
Rekonštrukcia, ktorá sa podľa výpovede opatrovníčky konala nielen v jej réžii, ale aj za jej peniaze, vzbudila na súde podozrenie, že Tatianu Majerovú neúmerne zadlžila. Povinnosťou opatrovníka je však majetok opatrovanca chrániť, a nie ho zadlžovať, a už vôbec nie voči samotnému opatrovníkovi.
„Opatrovník nemôže svojvoľne disponovať s úsporami takejto osoby v peňažnom ústave,“ vraví hovorca Krajského súdu Pavol Adamčiak. Ukázalo sa však, že opatrovníkovi sa bez problémov podarí zrušiť účet opatrovanca. „Kto vám dal súhlas so zrušením termínovaného účtu? Kto vám dal súhlas na založenie bežného účtu s debetnou kartou? Kto vám dal súhlas s rekonštrukciou?“ To všetko boli otázky súdu na januárovom pojednávaní a na každú znie odpoveď iba „Nikto.“ Banka si zjavne súhlas súdu nepýtala.
Nevedno, kedy by Zlatica Fraňová podávala správu o opatrovníctve za bežných okolností, lebo v rozsudku sudkyne Gašparovej chýba to, čo je štandardné v rozsudkoch Okresného súdu Bratislava I.: ako často má opatrovník dokladovať správu majetku opatrovanca. Podľa hovorcu sa to má diať každých šesť mesiacov, v niektorých rozsudkoch sa uvádza raz ročne.
Vykoná niekto fyzickú kontrolu majetku osoby v momente, keď sa stala nesvojprávnou? Okrem vecí evidovaných úradne, ako sú nehnuteľnosti, autá, bankové účty, ide aj o nezanedbateľné kategórie ako zariadenie bytu, umelecké diela, starožitnosti, šperky a hotovosť v byte. „Súdy nemajú povinnosť viesť evidenciu zariadenia bytu osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony. Existencia finančných úspor v hotovosti uložených v byte je ťažko dokázateľná,“ tvrdí Pavol Adamčiak.
Ak teda opatrovancovi na stene visí Martin Benka v hodnote jedného bytu a v nočnom stolíku má kilo zlata či kopu bankoviek, nikto to nikdy nezistí. Ak aj súd odsúhlasí mimoriadny výdavok napríklad na kúpu nábytku, nikto nekontroluje, či sa taká vec fyzicky nachádza v byte nesvojprávneho. Hranica medzi bežnou a mimoriadnou sumou stanovená nie je.
Prečo opatrovníčka pokračuje v spore a trvá na tom, že Tatianu opatrí sama? Ako sa môže čo len sekundu nazdávať, že konkuruje akreditovanej inštitúcii, aj keby nebolo dokázaných prešľapov? Podľa jej advokáta nebude odpovedať na otázky, ktoré sú predmetom súdneho konania, a osobe ako ja nehodlá nič vysvetľovať ani v prípade, že by nešlo o merito sporu pred súdom, pretože nerozumiem písanému textu v slovenskom jazyku. Nezabudol tiež sľúbiť ďalšie žaloby - dve trestné oznámenia na mňa sú už podané.
Ako mal postupovať úrad? Nevedno
Úrad dal návrh na súd s víziou, že Tatianu Majerovú umiestni do domova sociálnych služieb. Prečo zvolil najdrahšiu a najzdĺhavejšiu formu starostlivosti, keď existujú iné druhy pomoci, pri ktorých môže klient zostať doma a sú okamžité, ako napríklad agentúra domácej opatrovateľskej a ošetrovateľskej starostlivosti? Podľa hovorkyne „Domov sociálnych služieb zabezpečuje komplexnú 24-hodinovú starostlivosť, ktorú v tom čase pracovníci považovali za najvhodnejšie riešenie.“ Trojročné čakanie na „najvhodnejšie riešenie“ však strávili ničnerobením.
Ako úrad preveril osobu opatrovníčky? S delegovaním opatrovníctva súhlasil, ale v spise chýba o nej akákoľvek informácia, životopis či výpis z registra trestov. Odpoveď Miroslavy Štrosovej „O opatrovníctve rozhoduje súd“ vyvoláva úvahy, akú validitu má potom súhlas úradu, a možno aj otázky o zmysle existencie celého sociálneho odboru.
Kontrolný mechanizmus, ktorý by posúdil správnosť tohto postupu, neexistuje. „Šetrením“ sa smelo nazýva aj situácia, keď sociálnu pracovníčku nikto nevpustí do bytu. Nie sú nijaké tabuľky či zoznamy kritérií, ktoré by pri poctivom vyplnení poskytli pravdivejší obraz o sociálnej situácii občana.
Pre začiatok by nebolo zlé nesvojprávnych ľudí aspoň poriadne zrátať. Podľa hovorcu Mestskej časti Staré mesto Tomáša Halána je v tomto obvode 75 občanov zbavených spôsobilosti na právne úkony, ale hovorca súdu uvádza iba 45.
Sociálnych pracovníkov na Slovensku ženú k zodpovednosti, až keď niekto príde o život. To, že roky fungujú bez jasne stanovených pravidiel, ktoré by im aj pomohli, aj zmenšili manévrovací priestor pre svojvoľné úsudky, sa však nerieši vôbec. Diskusia na túto tému po nájdení mŕtveho dieťaťa len pár ulíc od bytu Tatiany Majerovej zase rýchlo utíchla.
Klamstvo s pečiatkou
Občan sa bežne nedostane do svojho spisu. Autori záznamov asi nikdy nerátali s možnosťou, že ich výtvory niekto uvidí či nebodaj skontroluje. A tak v nich možno nájsť skutočné perly.
Sociálna pracovníčka MÚ Ružinov a opatrovníčka si 1. októbra sadnú a rukou napíšu záznam o šetrení, kde sa zhodli, že návštevy treba zrušiť. Dôvod? „Matka opatrovankyne chodí mimo dohodnutých návštevných hodín, bola v sobotu o 17.00 hod., kedy sa domáhala vstupu do bytu.“ To skutočne smrdí zločinom.
Nekvalifikovaná opatrovníčka a úradníčka, čo sa pýši bakalárom asi zo sociálnej práce, sa dohodnú, že „nie je v záujme opatrovankyne, aby ju matka rozrušila, mala z toho traumy“. Nemal by o takej vážnej veci, ako je dôvod údajnej traumy dcéry, rozhodnúť odborník z oblasti psychológie či psychiatrie? Odkiaľ sa vyššia inštancia dozvie, či trauma skutočne existuje, a pokiaľ áno, či jej príčinou nie je fakt, že chorej sa radikálne zmenil život v momente, keď po desiatkach rokov vyhodili z bytu jej matku?
Súd požiadal o dôsledné prešetrenie pomerov a okrem správy chcel odpovede na konkrétne otázky.
A tak o necelý mesiac neskôr v posudku Miestneho úradu z 5. novembra táto istá úradníčka neváha na explicitnú otázku súdu odpovedať, že opatrovankyni je umožnený pravidelný styk s príbuznými. Sama sa rozhodla, že návštevy pokračovať nebudú, ale súdu zreferuje, že sú, boli a budú. Je to v poriadku? Hovorkyňa MÚ Ružinov neodpovedá už vôbec.
Tajnosti a lži
Hovorkyňa Miroslava Štrosová nevysvetlila, prečo 19. januára nepravdivo informovala denník SME, že po návrhu na súd Ružinov vykonal kontrolu v byte Tatiany Majerovej. Neviem, aký má starosta názor na evidentnú lož sociálnej pracovníčky v posudku pre súd. Podnetom podaným na zamestnankyňu sa zaoberajú.
Dňa 18. 2. sa náhodne dozvedám informáciu pôvodne od sociálnych pracovníčok: pani Majerová opakovane žiadala o pomoc na sociálnom odbore MÚ Ružinov, a to v rokoch 2011 aj 2012. O takomto detaili zatiaľ nebola zmienka ani medzi rečou, ani v spise. Prečo jej nijakú pomoc neposkytli? Zatiaľ neviem.
Sudkyňa Gašparová odpovedá len paragrafmi z Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ani pri najlepšej vôli nič neobjasňujú, len sa ukazuje čoraz zreteľnejšie, že neexistuje ani návrh, ani súhlas matky s opatrovníctvom Fraňovej.
Lekár sa odmietol vyjadriť, odkiaľ mal nepravdivú informáciu, že matka má úradne zakázaný prístup k dcére, čo sa v ďalšej dokumentácii už len odpisovalo. Nepamätá si a do karty sa nepozrie.
Znalkyňa nevysvetlila, ako je možné, že vypovedala na súde proti matke, ktorú nikdy nevidela, ako ani jej spis.
Tatianina advokátka, na základe návrhu ktorej sa Fraňová stala opatrovníčkou, je náhodou v tom istom čase advokátkou Zlatice Fraňovej v konaní proti Tatianinej matke, kde sa chcela Fraňová opäť stať opatrovníčkou. Ako predvolaný svedok sa v januári ospravedlnila a na otázky neodpovedá.
Akú šancu mali 85-ročná dôchodkyňa s nesvojprávnou dcérou proti takýmto súperom? A akú šancu má taký klient sociálnych služieb, ktorý pozerá do steny a z kútika úst mu tečie slina? Kto ochráni človeka pred tými, čo ho mali ochraňovať?
