
- Môžem sa vás na niečo spýtať? Keď nebudete chcieť odpovedať, tak mi poviete stop.
- Áno?
- Už dvakrát ste sa zmienili, že si od šestnástich vybavujete úradné veci sama. Vy ste vtedy osireli?
- Áno, cez vojnu.
Zmĺkla. Chvíľu som rozprávala o maminej kamarátke Agneši Kalinovej, ktorá musí byť podobný ročník. Keď sa začali transporty slovenských židov, Agneša nejaký čas simulovala chorobu. Potom ju rodičia prepašovali do kláštora v Budapešti, kde sa skrývala až do konca vojny. Po návrate do Prešova nenašla zo svojej rodiny ani nohu.
Stará dáma vraví: - No, takých prípadov, že sa schovali do kláštora, bolo viac. So mnou aj natáčali, počkajte, ukážem vám. Došla potom obálka z Los Angeles, ale nikdy som ju neotvorila, ja to pozerať nechcem a nebudem. Otvorila ju až F., keď ma vyhadzovala z bytu. Ukážem vám. Dcéru to aj tak nikdy nebude zaujímať... Nie, že zaujímať, ja jej to nikdy neukážem.
Došuchtala sa s otvorenou veľkou tvrdou obálkou a dala mi ju. Fakt - Los Angeles. Vytiahla som dve VHS-ky a malú obálku. Na VHS-kách titulok: Survivors of the Shoah a zboku maličké: Anna M., 1998.
- Máte tu aj list,- hovorím.
Večer 14. 11. 2012 prvýkrát otvorila list z roku 1998, podpísaný Stevenom Spielbergom, ktorý ďakuje všetkým preživším holokaust, čo sa dali natočiť pre budúce generácie. Prečítala a podala mi ho.
Na toto sa nedá absolútne nič povedať. Ja som nevedela, že toto nie je prvýkrát, keď jej život nemá pre krajinu, ktorej je občanom, nijakú cenu.
- Môžete si to pozrieť, ale iba ak budete sama. Som tam aj nahá.
Tak iba vysvetlenie, čo vlastne hľadám v tejto biednej kuchyni: S touto starou dámou nacvičujú v roku 2012 určití ľudia také teátro, až má človek pocit, že pozerá film.
Radšej by som napísala "Čoskoro vo vašom kine", ale je to "Čoskoro v mojom článku" a bude to všetko o tom, ako sa dá legálne rozdupať cudzí život na atómy a ako sa dá rozdeliť rodina pomocou návrhov na zbavenie svojprávnosti. Motív tohto konania sa dá ľahko domyslieť. Ako sa vyjadril jeden z mojich najbližších: "Toto by už zaujalo aj Spielberga, že v demokratickej krajine uprostred Európy môže jedna obeť holokaustu v roku 2012 prísť znovu o všetko! Už len preto, že sa dožila úctyhodného veku, treba ju zneuctiť a Slovensko má na to zákon."
V pondelok 19. 11. 2012 o 11.00 preto sedím na súde a nie je mi dobre.