V Sade Janka Kráľa dobre, doma najlepšie. Dá sa tam... Všetko!
Keď sa to v robote zopsulo
Len čo si ja pamätám, chodilo do tejto práce najmenej päť psov, mali úväzky rôznej dĺžky a intenzity. Keksík bol na plný.
Cez obednú prestávku vždy precválal veľkými okruhmi cez sad do Auparku, aby zohnal niečo pod zub. Do práce už dávno nechodí a jeho kancelársku misku zdedil mladý a talentovaný Ozík.
"Fóriky, fóriky,"
hovorí Ozov majiteľ, ale netuší, aké zvrhlosti sa v týchto múroch diali pred jeho príchodom. Myš podlepená lepiacou páskou ("ukradli mi kurzor," vyhlásila obeť), vysoká kopa starých zadaní zamaskovaných ako nové, vyťahovanie mojej osoby z gauča telefónom, veľký nočný hmyz v obálke s logom a ďakovnou komplimentkou klienta - to všetko je ešte nič.
Asi najohavnejšie bolo, keď sme kolegovi XY dali výpoveď. Okrem niekoľkých scestných formulácií obsahovala smajlíky a podpísal ju Helmut von Leberfinger osobne, ale môj videozáznam z celej akcie prezrádza, že XY prežil presne 1 minútu a 20 sekúnd hrôzy. Potom sme ho celý deň pestovali a ponúkali čokoládou aj vysokopercentným alkoholom. Zachoval sa ako chlap!
XY je on-line a dokonca súhlasí s krátkym interview. Dovolím si položiť mu niekoľko vôbec nie sugestívnych otázok.
Slavo, však to bola sranda, keď sme ti dali výpoveď?
No áno, smiali ste sa výborne, zatiaľ čo mi tiekol studený pot po čele. Ale našťastie som sa po pointe v podobe smajlíka mohol pridať ku vám.
Pripravila ťa táto cvičná výpoveď na skutočné kruté chvíle alebo to bolo len bohapusté a zbytočné svinstvo?
Odvtedy som naozaj začal rátať so všetkým. Bohapusté a zbytočné svinstvo? Určite nie. Rád rozprávam túto príhodu a vždy s ňou zabodujem.
Veľakrát si nám sľuboval pomstu, ale miesto toho si si raz doma na východe rozbalil ruksak a našiel v ňom fľašu lacného rumu Coop Jednota. Čo si mi chcel vyparatiť?
Rumík padol na živnú pôdu. Už si presne nepamätám, čo som mal v pláne. Teba som radšej ani pokúšať nechcel. Ale na A. som chystal búdu... Škoda, že to nevyšlo...
Čo si chystal?
To už je dávno zabudnuté. Vedela o tom akurát tak K. (Píp-píp. Fórik je taký strašný, že sa to nedá publikovať, a A. môže byť rád, že žije.) Vlastne som mu aj napchal, len to sviňa nechcelo držať.
A ako sa máš, odkedy ti nevelí Helmut fon?
Myslím, že o dosť lepšie. Zapadol som do malej agentúry, kde netreba vyhrávať klince a levy.
Takú krásnu výpoveď ti tam ale nedajú!
Zátišie s výpoveďou položenou na škatuli so zbalenými vecami
(Rozhovor bol skrátený a celkovo zmanipulovaný.)
A takéto srandovné miesto som sa rozhodla opustiť! Lenže sú dni, keď človek takpovediac predstiera záujem o prácu v reklame a nikto od neho nevezme ani kyslú uhorku.
Venujem všetkým pozostalým J
P. S. Core stratégie je clear, tak ešte exkluzívny message:
