Často sa stretávame u psov s problémami tzv. psychického rázu, ktoré sú o to zložitejšie, že sa spravidla nedajú vyriešiť zo dňa na deň, a taktiež neexistujú účinné lieky, ktoré by boli bez vedľajších účinkov a dali by sa používať trvale. Tieto poruchy správania spočívajú buď v agresivite, alebo naopak v úzkosti a strachu, prípadne v kombinácii.
Agresivita býva najčastejším problémom tohto druhu a predstavuje vážnu poruchu správania, ktorú majiteľ musí riešiť. Dá sa jej však celkom úspešne predchádzať, ak chovateľ rozumie jednotlivým etapám vývinu psa, ako aj prvkom prostredia, ktoré ovplyvňujú a formujú jeho správanie. Mnohokrát sú za agresivitou totiž práve chyby chovateľa.
Štúdie na primátoch a laboratórnych zvieratách naznačujú, že látkou zodpovednou za agresivitu a stresové prejavy je serotonín. Ten môže modulovať agresívne správanie aj stavy úzkosti a u agresívnych psov bola zistená jeho znížená hladina.
Separačná úzkosť (z odlúčenia) je u psov taktiež veľmi častým problémom. Príznaky sa objavujú, keď sa zmení zaužívaný časový rozvrh majiteľa psa, napríklad zmena práce, po dovolenke alebo keď deti opúšťajú domov a odchádzajú študovať. Medzi príznaky úzkosti pri odlúčení patrí kňučanie a štekanie, poškodzovanie prostredia, hryzenie alebo poškriabanie predmetov, najmä keď doma nie sú žiadni ľudia. Pes to nerobí preto, aby sa „pomstil“, ale preto, lebo sa nedokáže adaptovať na samotu. Je dôležité, aby ho chovateľ netrestal ak bol deštruktívny resp. niečo poškodil. Trest nikdy nezastaví toto správanie a dôjde len k zvýšeniu stresu psa.
Psychózy a fóbie sú špecifické poruchy, ktoré bývajú spojené s prehnanou reakciou na konkrétne podnety. Napríklad zvukové (hrom, výstrel, petarda), alebo kinetické (jazda autom), prípadne iné. Aj tu je dobré poznať vývoj konkrétneho prípadu, aby sme mohli riešiť stav pomocou výcvikových metód. To však často neposkytuje zdarné výsledky a preto sa obvykle pristupuje k zmierňovaniu symptómov.
Práve reakcia na hluk robí starosti v období novoročných ohňostrojov. Podľa štúdie nórskych vedcov vykonanej na 5257 psoch 17-tich plemien, je na hluk citlivých niečo vyše 20 % psov, častejšie samice, kastrované a staršie jedince.
Päť rád, ako pomôcť psovi počas silvestrovských osláv.
1. Ak je to možné, zostaňte so psom doma namiesto osláv vonku. Vaša prítomnosť určite zmierni jeho utrpenie.
2. Zostaňte pokojný. Aj keď sa neodporúča začať s intenzívnym hladkaním a upokojovaním psa pri spustení ohňostroja, je v poriadku, ak to urobíte pokojne. Ak chce byť vo vašom lone, alebo pri vás na gauči, nechajte ho. Ak o to stojí, môžete si psíka privinúť a masírovať ho. Toto nie je proaktívna podpora strachu, len to psovi pomôže cítiť sa lepšie, dokonca to do istej miery vyvažuje negatívne pocity z hluku. Určite však nepomáha ak ste v strese aj vy a neustále sa snažíte slovne ho upokojovať "neboj sa, neboj sa" naviac v spojení s intenzívnym hladkaním. Skrátka musíte zostať pokojný.
3. Znížte intenzitu podnetov, napríklad, zatvorením okien, zatiahnutím závesov, prípadne umiestnením psa do miestnosti bez okien (napr. kúpeľňa, ak mu to nerobí problém a môžete pustiť aj vodu). Pomáha pustenie TV či hudby o trochu hlasnejšie. Vhodné je, ak máte nejakú hudbu, ktorú obvykle počúvate pri relaxe a pes si ju s ním spája. Ale pozor, ak budete pri ohňostroji púšťať vždy rovnakú hudbu, pes si to spojí so stresom a bude to mať namiesto upokojujúceho, práve opačný efekt.
4. Pokúste sa psa odreagovať od vnímania hluku. Napríklad nejakou hrou, ktorú má rád. Poskytnite mu ešte v predstihu hračku a priestor na hru a udržte ho pri nej čo najdlhšie ako sa dá, avšak nevynucujte si ju.
5. Lieky, ale pozor. Na zvládnutie problémov s agresivitou či úzkosťou u psov boli vyvinuté lieky na báze agonistov a antagonistov k rôznym receptorom serotonínu, avšak tieto pri dlhodobom užívaní nesú vysoké riziko vzniku závislosti a majú aj vedľajšie účinky. Taktiež sa veľmi často používajú lieky na báze neuroleptika acepromazínu (napr. Sedalin gél), ktoré však účinkujú na každého psa trochu inak a je ťažké stanoviť vhodný čas podania. Výhodou je vyššia tolerancia a tým aj menšie riziko predávkovania. Podľa mnohých chovateľov však podanie sedalinu u psa iba utlmilo motoriku bez toho, aby prestal vnímať hluk a bál sa naďalej, čo spôsobilo ešte väčšiu psychickú traumu.
Oveľa vhodnejšie sú prírodné látky ovplyvňujúce stres, s ich užívaním však treba začať v predstihu, aspoň týždeň pred očakávaným stresom.
Na ovplyvnenie mentálnych funkcií mozgu sa využívajú tzv. nootropné látky. Pôsobia spravidla cez podporu metabolizmu mozgu a nevzniká na ne závislosť. Celý rad týchto látok pochádza z rastlín a patria do skupiny alkaloidov.
Tu sú 3 príklady vysoko účinných bylín, používaných aj v ajurvédskej medicíne, obsahujúcich nootropné alkaloidy:
Valeriána Wallichova (Valeriana wallichi)
Extrakt z koreňa valeriány sa používa tisícky rokov ako tradičný bylinný liek, ktorý pomáha pri poruchách spánku a ako relaxans. Valeriána pôsobí sedatívne na centrálny nervový systém, pomáha navodzovať spánok, ale aj redukovať nervové napätie a úzkosť. Farmakologická aktivita sa prisudzuje najmä valepotriátom a prchavým olejom, ako napríklad kyseline valérovej. Valeriána sa viaže na rovnaké receptory ako benzodiazepíny (často predpisované lieky proti nespavosti a úzkosti).
Nard pravý (Nardostachys jatamansi)
Extrakt zvyšuje hladinu monoamínov CNS ako norepinefrín, dopamín, serotonín, GABA, taurín. Vďaka týmto účinkom je využiteľný pri liečbe záchvatových stavov, pri epilepsii, agresivite.
Bakopa drobnolistá (Bacopa monnieri)
Rastlina má blahodárny účinok na kognitívne funkcie mozgu (učenie, rozpoznávanie, reaktivitu, retenciu nových vizuálnych podnetov). Zlepšuje výživu mozgového tkaniva a pôsobí antioxidačne. Z účinných látok sa v nej vyskytujú najmä alkaloidy herpestín, hersaponín, monnierín a brahmín. Taktiež má vysoký obsah minerálnych látok a flavonoidov ako aj beta-sitosterol a triterpenoidné saponíny dôležité pre funkcie nervového systému. V niektorých štúdiách vykazovala lepšie účinky ako chemicky pripravené nootropné látky.
Na Slovensku je dostupný celý rad prírodných prípravkov pre psy, napríklad tieto obsahujú vyššie uvedené bylinné extrakty a patria medzi najúčinnejšie:
ANXOCARE Vet (Himalaya, India) - ajurvédske liečivo, obsahuje až 23 rastlinných výťažkov a patrí do skupiny schválených veterinárnych prípravkov. Užíva sa podľa návodu a pokynov veterinárneho lekára.
ANXOLIT - VET (Univit, ČR) - zložením podobný produkt ako Anxocare, obsahuje nižší počet výťažkov. Užíva sa podľa návodu a pokynov veterinárneho lekára.
FITO - KALM (Dogshield, Poľsko) - obsahuje výťažok z Valeriány, patrí do kategórie doplnkových krmív, o užívaní je vhodné poradiť sa s veterinárnym lekárom.
Ako som už spomínal, tieto prípravky je potrebné užívať v predstihu. Obvykle je nástup účinku do 1 - 2 dní, no najvyšší efekt sa dostavuje po 1 - 2 týždňoch užívania.
Verím, že tieto tipy aspoň trochu pomôžu vašim miláčikom.
doc. MVDr. Ivan Holko, PhD.
