Dôvera v objektívne vyšetrenie (vyšetrovateľov) nielen vraždy, ale aj zistení investigatívneho novinára, je pri súčasnej garnitúre predstaviteľná len s nadmierou fantázie.
Aj reziduálne ilúzie o presadení poctivých policajtov a prokurátorov prevalcovalo svedectvo špeciálneho prokurátora Špirka. Hoci nemožno paušálne veriť všetkému, čo Špirkovi oznámil stíhaný svedok, jeho blesková perzekúcia (do 3 týždňov od vypočutia svedka) je sama o sebe veľavravná. Nielenže potvrdzuje správnosť adresáta - konečného požívateľa výhod, ale taktiež (a to hlavne) dáva obraz o tom, ako dopadne každý poctivý vyšetrovateľ, ktorý sa pri odhaľovaní pravdy priblíži k mocným tejto krajiny. A v tom je príčina neuveriteľnosti nezávislého vyšetrenia akejkoľvek korupčnej kauzy smerujúcej k vláde. Na tom nezmení nič ani avizované stiahnutie Róberta Kaliňáka zo scény, keďže kontinuita zo zákulisia je viac než pravdepodobná.
Metodika verejného obstarávania so spätnými tokmi cez biele kone je na Slovensku známa, no rozmer, ktorý podľa tvrdení prokurátora má iba v tomto, určite nie ojedinelom prípade (200 mil. eur), je otrasný. Táto bezhraničná chamtivosť pri tunelovaní štátu by mohla vysvetľovať bizarné eskapády, obvykle racionálneho premiéra, ktorých sme svedkami v ostatných dňoch. Strach je evidentný a pocit suverénnej neohrozenosti za týždeň vyprchal.
Nič zásadné sme sa pritom nedozvedeli. O korupcii a rozkrádaní sa vie dávno, aj o ich metodike. Vražda investigatívneho novinára však vrhla na veci úplne iné svetlo. A to rozpútalo hnev ulice. Pomaly variaca sa žaba precitla. A bolesť je neznesiteľná. Tu nepomáha viera, ani chlácholenie. Tu pomôže jedine totálna zmena chorých pomerov v spoločnosti.
