Akútny problém školstva?
Ministerka Lubyová si v spleti korupčných káuz s prideľovaním grantov našla problém, ktorý, podľa nej, treba akútne riešiť. Vraj sú 8-ročné gymnáziá neodôvodnené a nenapĺňajú očakávania. Aké očakávania, to nech si už zodpovie každý sám.
Pôvodná hypotéza však nevyšla – testovanie ukázalo, že gymnazisti sú naozaj šikovnejší, hromžiť na neodôvodnenosť sa nedá, ale aj to obráti Lubyová proti nim – vraj sa potvrdilo že odčerpávajú talent zo základných škôl. Iste, ale čo by sa s tým talentom dialo na väčšine týchto škôl?
Asi každý uzná, že bez štadiónov nebudeme mať zlatých hokejistov. Rovnako tak bez podpory technických talentov, nebudeme mať viac ďalších eseťákov, či Štefanov Kleinov. To, čo sú pre športovo nadaných štadióny, sú pre mentálne talentovaných gymnáziá, univerzity, výskumné ústavy či vedecké inkubátory.
Presunutie zodpovednosti za talentovaných na základné školy je alibizmus a dopadne ako povestné obedy zadarmo. Jedna vec je sľúbiť, druhá realizovať. Už vidím ako nachádzajú základné školy voľné kapacity na podporu talentovaných žiakov (napr. mentorský prístup), najmä na vidieku, kde žiaci vidia mikroskop nanajvýš vo vitríne kabinetu. Myslím, že skôr zvládnu popasovať sa s určitým odlivom talentov.
Nezamieňajme si príčinu a dôsledok.
Problém tu naozaj je, ale skrýva sa vyššie – slovenské (aj české) univerzity berú (takmer) všetko čo sa prihlási, ale to nie je chyba 8-ročných gymnázií, to je chyba ministerstva, ktoré prideľuje univerzitám financie predovšetkým podľa počtu študentov a nie podľa kvalitatívnych kritérií. Tam nech si ministerstvo spytuje svedomie.
Zakorenené rovnostárstvo z čias socializmu nás ubíja.
Treba priznať aj to, že veľká časť laickej a nemalá časť odbornej verejnosti dáva za pravdu Lubyovej a vidí problém tam, kde zrejme nie je. Ale to sa stáva, že sa niekedy mýli aj väčšina. Hlavne ak má vštepené velebiť socialistickú solidaritu a rovnostárstvo a zatracovať kapitalistický individualizmus. Všetci v jednom šíku ala verichovské „všichni dohromady uděláme...“.
Kedysi sme sa zvykli utešovať tým, aký slabý všeobecný prehľad majú napríklad priemerní Američania, ktorí nevedia kde leží Slovensko. To je pravda, nevedia. Ale na druhej strane, MIT či CALTECH patria k technologickej špičke, nehovoriac o Silicon Walley, atď. Takže asi je jasné, že ak aj má slovenský predavač zmrzliny lepší prehľad v zemepise ako jeho americký kolega, nám nie je príliš platné.
My totiž nepotrebujeme prevzdelaný priemer, ktorý končí za pásom, ale kvalifikovanú špičku, ktorá potiahne životnú úroveň všetkých, aj tých predavačov zmrzliny. Ak Slovensko nemá byť len prijímateľom know-how a montážnou halou, ale chce mať vlastné technológie, bez selekcie špičkových talentov to nepôjde. Tak ako povedal velikán vedy a pedagogiky Aurel Stodola – treba pre nich urobiť viac...
Bohatstvo národa je v jeho ľuďoch. V tých šikovných a tvorivých obzvlášť a preto si ich každý národ pestuje. Ktorý tak nečiní, hazarduje s vlastnou budúcnosťou.
„V každom ročníku je určitá garda študentov, ktorá v plnej, ba často aj prevýšenej miere uspokojuje všetky želania otca, učiteľa, priemyslu a štátu. Dovoľte mi preto vysloviť to, čo je už dávno vecou môjho srdca: pre túto gardu treba urobiť viac, ako sa dosiaľ urobilo. Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu.“
Prof. Aurel Stodola
