Príznakom infekcie je začervenanie, opuch a hlavne bolestivosť
. Neskôr sa objavuje výtok (hnisavý) a v neskorších štádiách odumieranie tkanív (nekróza). Z celkových príznakov máva pacient spravidla zvýšenú teplotu
. To sú tzv. akútne
infekcie, ale poznáme aj infekcie chronické
. Pri nich už väčšinou nebýva zvýšená teplota a miesto infekcie je stabilne začervenalé a viac-menej poškodené a trvá to aj niekoľko mesiacov ba aj rokov pričom sa môžu z rastúceho granulačného tkaniva tvoriť rôzne útvary – hrče, riasy a podobne.
Veľmi časté u psov bývajú aj zápaly uší – tzv. vonkajšieho zvukovodu (otitis externa), keď je zápal spôsobený v dôsledku uzatvoreného a nevetraného ucha (pri plemenách si sklopenými ušnicami) a následného pomnoženia rôznych baktérií a kvasiniek.
Pri zápaloch je infekcia veľmi nebezpečnou komplikáciou, nakoľko baktérie sa môžu postupne dostať na širšie plochy, ale aj do vnútra organizmu a spôsobiť celkovú infekciu až sepsu
(otravu krvi), ktorá môže končiť až smrťou. Preto je žiadúce, aby sme infekciu začali liečiť už v jej začiatkoch
, ešte keď je spravidla lokálna a nezasiahla dôležité orgány.
Na liečbu sa používajú rôzne liečivé látky, napr. bežné antiseptiká dostupné skoro v každej domácnosti: lieh, jód, manganistan draselný (hypermangán), peroxid vodíka, alebo modernejšie: chlórhexidín a iné. To je však len prvá pomoc, ktorá môže infekciu zastaviť v jej začiatku, avšak pri rozbehnutom procese už tieto látky nestačia.
Vtedy nastupujú na rad antibiotiká, alebo presnejšie antimikrobiká
. To sú silné antibakteriálne a protiplesňové látky, ktoré účinkujú špecificky na niektorú skupinu mikróbov, alebo širokospektrálne na takmer všetky.
Antibiotiká však majú dve veľké nevýhody, vedľajšie účinky a rezistenciu.
Medzi nežiadúce vedľajšie účinky patrí hlavne toxicita pre organizmus. Trpia hlavne orgány ako pečeň, obličky, imunitný systém
a samozrejme ničia sa nielen infekčné baktérie, ale aj užitočné baktérie v čreve a na slizniciach - mikroflóra.
Rezistencia voči antibiotikám je vlastnosť mikróbov, ktorá v poslednom čase robí asi najväčšie vrásky lekárom aj veterinárom na celom svete. Vzniká tak, že sa antibiotiká podávajú zbytočne často (aj pri vírusových infekciách, alebo donedávna aj ako rastový stimulátor vo výkrme hydiny a ošípaných). Potom sa tieto zvyšky antibiotík (reziduá) dostávajú do životného prostredia (napr. hnojením trusom zvierat) a tam s týmito malými množstvami antibiotík prichádzajú do kontaktu bežné mikroorganizmy v prostredí, napr. E. coli. Tieto mikroorganizmy nie sú antibiotikom usmrtené (keďže je v malej koncentrácii), ale zato sa ho naučia zneškodniť – vytvoria si napríklad enzým, ktorý dokáže antibiotikum rozložiť. Takéto schopnosti si baktérie dokážu aj navzájom predávať a po čase sa stalo, že máme v prostredí aj rôzne infekčné druhy baktérií, ktoré sú schopné odolávať antibiotikám. Ak sa takou baktériou nakazí zviera alebo človek, je veľmi ťažké zvládnuť túto infekciu a hrozí až smrť. Nebezpečným je hlavne prostredie nemocníc, kde sa takýchto odolných baktérií nachádza najviac, keďže sa tam najviac používajú antibiotiká a sú tam ležiaci pacienti, ktorí tieto baktérie vylučujú do prostredia. Tieto nemocničné infekcie sa tiež nazývajú nozokomiálne.
Čo s tým?
V prvom rade sa musia antibiotiká používať uvážene
. Už vyše 10 rokov platí zákaz podávať ich zvieratám ako stimulátory rastu. Sú zavedené metódy na odlíšenie vírusovej infekcie od bakteriálnej (CRP testy
), keďže na vírusy antibiotiká nezaberajú. A v neposlednom rade by sa mal pri každej infekcii v laboratóriu izolovať jej pôvodca, zistiť citlivosť resp. rezistenciu pôvodcu na antibiotiká a podľa výsledku cielene naordinovať liečbu antibiotikom, na ktoré je tento pôvodca najviac citlivý.
Obrázok: Takto vyzerá výsledok laboratórneho testu citlivosti baktérie. Nažltlá výplň v miske obsahuje testovanú baktériu a každý z malých papierových krúžkov je nasiaktnutý iným antibiotikom. Presvetlená kruhová zóna okolo krúžku znamená, že antibiotikum ktoré sa z neho uvoľnilo zastavilo rast baktérie a tá je naň citlivá tým viac, čím je väčší priemer presvetlenej zóny okolo krúžku. Ak tam nie je žiadna alebo len malá zóna, znamená to, že voči antibiotiku je baktéria rezistentná.
To sa však často nerobí a je to príčinou toho, že liečba nezaberá, lebo na "naslepo" predpísané antibiotikum je daná baktéria málo citlivá ba dokonca rezistentná. Potom sa môže stav pacienta ešte zhoršiť, keďže vedľajšími účinkami antibiotika sa oslabí imunita pričom infekčná baktéria nie je nijako zasiahnutá a organizmus s ňou už nedokáže bojovať ani tak ako pred podaním antibiotika. To má za následok výrazné zhoršenie stavu, dokonca až superinfekciu.
Z našich skúseností vieme, že laboratórne vyšetrenie významne zvyšuje efektivitu liečby.
Tá je oveľa kratšia a aj lacnejšia
. Na vyšetrenie sa zasiela výter alebo zoškrab z postihnutého miesta
a z neho sa urobí kultivačné vyšetrenie, ktoré preukáže, či je infekcia zapríčinená baktériami a aj konkrétne ktorými. Tieto baktérie, izolované z výteru, sa potom otestujú na citlivosť voči antibiotikám. Na základe toho potom veterinárny lekár naordinuje presne zacielenú liečbu.
Okrem toho existujú aj prípravky, ktoré obsahujú tzv. prírodné antibiotiká obsiahnuté v rastlinách
. Totiž všetky resp. väčšina antibiotík má pôvod v prírode, len niektoré sú syntetické. Práve pôvodné zdroje týchto látok sa dostávajú opäť do popredia, pretože majú veľké výhody. Jednak nie sú v tak vysokej koncentrácii aby spôsobovali nežiadúce účinky a taktiež kombináciou rôznych rastlín dokážeme dosiahnuť aj široké spektrum účinku. Z našich skúseností vieme, že najmä v prevencii, ale aj ako doplnková liečba
, sú tieto prípravky veľmi cenné a zaznamenali sme s nimi veľmi dobré výsledky aj v komplikovaných prípadoch.
Príklad z našej praxe:
Dostal sa k nám vážny prípad stredoázijského ovčiaka, ktorý mal dlhodobý zápal ucha, ktorý sa nedarilo vyliečiť antibiotikami, dokonca niekoľkými druhmi.
Napokon sa vyšetrením zistilo, že baktérie, ktoré spôsobovali zápal, boli rezistentné až voči 6 druhom antibiotík a práve dve z nich boli použité na predchádzajúcu neúspešnú terapiu.
Po nasadení cielenej liečby sa stav rýchlo začal zlepšovať aj za pomoci ajurvédskeho prípravku na báze ľanu, eukalyptu, gáfrovníka, bazalky a puškvorca, ktoré obsahujú vysoko účinné antimikrobiálne látky. Prípravok taktiež obsahoval zlúčeniny bóru, ktoré podporujú rýchlu obnovu poškodeného tkaniva.
Záverom:
Každý pokrok so sebou nesie aj druhú stránku. Plasty sme zaviedli, aby sme šetrili cenné prírodné zdroje a kde sme dnes? Konzervanty a rôzne "éčka" nám taktiež mali urobiť život pohodlnejším, nikto nepredpokladal, že nám budú ničiť mikroflóru a následne zdravie. A antibiotiká boli doslova "zázrakom v medicíne", no dnes ich éra končí. Musíme hľadať alternatívy, čo určite nebude jednoduché a v mnohom môže pomôcť aj návrat k starým zabudnutým receptom.
Taktiež musíme mať na pamäti, že prevencia resp. rýchla pomoc je nielen lacnejšia, ale predstavuje aj nepomerne väčšiu šancu na dlhé zdravie.
