Ale vážne. Probiotické baktérie sú jedinečné. Majú viacero preukázaných účinkov na organizmus. Jedná sa však , ako vždy, aj o predmet obchodu a tým pádom často až zavádzania konzumentov. Napríklad firma Danone, najväčší priekopník používania probiotík v potravinách, čelí už niekoľkým žalobám v USA a napríklad v Anglicku bola ich reklama zakázaná.
V čom spočíva zavádzanie?
Treba vedieť, že nie každý zástupca nejakého bakteriálneho druhu, ako napríklad Lactobacillus spp. či Bifidobacterium spp., je zákonite probiotický. Aby sa tak mohlo tvrdiť, musí byť konkrétny zástupca, kmeň, otestovaný a nielen to, mal by sa otestovať aj samotný výrobok obsahujúci takéto baktérie. Ďalej sa stáva módou tvrdiť, že všetky potraviny obsahujúce živé baktérie sú automaticky probiotické. Je to klamstvo. Živé baktérie sú napríklad vo väčšine jogurtov, vo fermentovaných mäsových výrobkoch (Herkules, Nitran a pod.), ale nie sú to probiotiká, ale tzv. potravinárske kultúry, ktoré slúžia iba na technologické spracovanie suroviny bez tepelnej úpravy a za tým účelom boli zvolené. Probiotický účinok u nich nebol skúmaný a väčšinou (na cca 90%) ním nedisponujú. Iná vec je, ak sa tam probiotiká naviac pridajú (Activia a pod.)
Kedy teda môžeme hovoriť o probiotikách?
Mikroorganizmy, ktoré:
nesmú byť škodlivé pre konzumenta (patogénne)
prežijú agresívne prostredie žalúdka (kyselina soľná) a tenkého čreva (žlčové kyseliny, enzýmy) a dostanú sa až do hrubého čreva, kde je ich miesto pôsobenia
sa dokážu prichytiť na stenu čreva a nejakú dobu tam zotrvajú a produkujú potrebné látky
produkujú kyselinu mliečnu a ďalšie metabolity, ktoré ovplyvňujú prostredie čreva, ako aj vyživujú jeho sliznicu
produkujú rôzne antibakteriálne látky, ktoré ničia choroboplodné infekčné baktérie ako sú salmonely, E. coli, kampylobaktery atď.
Ak toto spĺňajú, potom majú potenciál byť probiotickými, avšak musia sa ešte odskúšať na efektivitu, t. zn., či skutočne pozitívne ovplyvňujú fyziologické funkcie konzumenta. Vo svete je dostupných niekoľko desiatok až stoviek kmeňov baktérií, ktoré prešli skúškami a je možné ich využiť, a aj sa využívajú v lekárskej praxi.
Iná vec je ich použitie v potravinách. Tam je potrebné prekonať niektoré technologické problémy, aby sa dosiahlo ich dostatočné množstvo, ktoré zabezpečí probiotický efekt. Ten sa totiž dostavuje až po dennej dávke 100 000 000 baktérií po dobu min. 10 dní. Z toho vyplýva, že pri priemernej konzumácii nejakého výrobku 100 g denne, by mal 1 gram obsahovať aspoň 1 000 000 týchto baktérií. Jednou z možností je ich použitie práve namiesto spomínaných potravinárskych kultúr, a to nielen v mliečnych, ale aj v mäsových výrobkoch. V mäsových je to o dosť ťažšie pretože obsahujú soľ, dusičnany a majú podstatne menej vody, aby boli trvanlivejšie. Na druhej strane mäso a tuk sú určitým „ochranným štítom" baktérií proti pôsobeniu agresívnych podmienok v žalúdku a dá sa to ešte posilniť prídavkom ďalších ingrediencií, ale to už si môžete pozrieť :
Tento výsledok je iba malým príkladom možnej inovácie a cesty pre „malých" potravinárov. Slovensko môže na trhu konkurovať jedine špeciálnymi výrobkami s vysokou pridanou hodnotou, po ktorých je dopyt. K tomu treba podporiť cielene aplikovaný výskum a hlavne motivovať k využívaniu jeho výsledkov - najmä biotechnológií. Nie je to nereálne, ale chce to inovačné prostredie a to na Slovensku zatiaľ chýba. Koľko akcií podporujúcich inovácie sa u nás koná? Aká cena sa udeľuje? Pokiaľ sa dobre pamätám, tak podnikateľom roka bol tuším dovozca čínskych odevov.
