Vyzeralo to zo začiatku celkom optimisticky...
...všetko sa zdalo, že to bude prebiehať podľa očakávaní....
...slnko bolo ešte pomerne vysoko a svojou žiarou osvetlovalo svoje okolie...
...hm, ako keby ho niekto držal vo svojom náručí...
...a opatrne ho kládol medzi tŕnie...
...potom sa však stalo niečo nečakané a zároveň úžasné...
...v prívale ťažkých a tmavých mračien sa zmenilo na srdce, ako keby tým chcelo niečo povedať...
...pomaly ho však tie mračná pohlcovali, až sa úplne stratilo v temnote...
...zdalo sa, že je koniec, že sa už neukáže, že ho navždy pohltila tma...
...ibaže niečo vo vnútri mu stále vravelo, aby vytrval a ešte neodišiel...
...a urobil dobre, potom to prišlo...
...po nejakom čase sa mračná stratili a slnko sa opäť ukázalo v celej svojej kráse (bolo dokonca krajšie ako sa očakávalo)...
...vyšlo, aby sa mohlo odmeniť za vynaloženú trpezlivosť...
...ako vidieť, oplatilo sa počkať.
***
Každý z nás má určitú predstavu o živote. Nie jeden očakáva, že sa veci budú diať tak, ako by chcel. Avšak častokrát sa stáva, že nám naše plány narušia mnohé nečakané udalosti. Prestávame myslieť pozitívne a budúcnosť, ktorá sa nám zdala byť zo začiatku jasná, začínajú prekrývať pochybnosti a neistota. Už to nevidíme tak, ako na začiatku. Máme pocit, že je všetkému koniec...
Ale nemusí to tak byť. Slnko ešte môže vyjsť a ukázať sa oveľa krajšie, než by sme čakali. Ukázať sa, aby nás potešilo svojou prítomnosťou a povedalo, že nič nie je stratené...nádej tu je. Ale k tomu je potrebná trpezlivosť, treba počkať, kým sa vyjasní. Netreba sa ponáhľať. Všetko má svoj čas.
