Na pozorovanie si vybraliľudí rôznych vekových kategórií – malé deti, teenagerov,dospelých, staršie osoby. Boli medzi nimi prostí, jednoduchíľudia, ale aj vzdelanci, či bezdomovci.
Jednou zo situácií bolonafingovanie straty dvadsaťkorunáčky, či dokonca celej peňaženky.Našťastie tá peňaženka bola prázdna. Reakcie týchto ľudí,ako sami uvidíte, boli rozmanité.
Jedna situácia saodohrala v čakárni u lekára. Študentka pri odchode z čakárnenepozorovane vyhodila z vrecka dvadsať korún. Všimlo si to malédievčatko, ktoré automaticky „vyštartovalo“, aby tie peniazevrátilo majiteľovi. Iná situácia sa odohrala v parku, kde navedľajšej lavičke sedel mladý pár, ktorý si práve „vyznávallásku“. Opäť jedna zo študentiek nechala na lavičke ležaťtentokrát (prázdnu) peňaženku a odchádzala preč. Mladý„zaľúbenec“ (17 až 20-ročný chalan) si to všimol, a podobneako dievčatko z čakárne u lekára, vrátil hneď peňaženkumajiteľke. Hm, kto by bol povedal, že mladí sú niečoho takéhoschopní (nechcem tým podceniť mladých ľudí, len podotýkam, čoby asi mohli povedať dospelí, ktorí si mnohokrát myslia, žemladí sú veľmi skazení a určite by si tú peňaženku nechali,alebo sa aspoň do nej pozreli, či sú tam nejaké peniaze a nechaliby si ich). Iná však bola reakcia asi 40 až 50-ročnej ženy,ktorá vychádzala z obchodu. V rukách mala tašku s nákupom. Keďzbadala na zemi ležať peňaženku, poobzerala sa okolo seba,položila na ňu tašku, zohla sa (akože si popravuje ponožku) apozrela sa, či je v nej nejaký obnos. Asi bola veľmi sklamaná,keď zistila, že peňaženka je prázdna. Tak ju nechala ležať nazemi a išla si svojou cestou. Hm, dospelá žena, ktorá ako bykaždý očakával, vrátila by peňaženku študentke, avšak onatak neurobila.
Ďalšia situácia, ktorúštudentky zinscenovali, bolo požiadanie druhého o pár korún, abysi mohli kúpiť lístok na vlak. Prvým „objektom“ bol muž vstrednom veku, ktorý na ne „nakričal“, že ako si to dovoľujúpýtať si od neho (alebo od kohokoľvek iného) peniaze. Keď muvšak študentky vysvetlili, že je to v rámci jedného projektu,ktoré robia, že tie peniaze by mu vrátili, muž hneď zmenil svojnázor a „ospravedlňoval sa“, že on to tak vôbec nemyslel...Hm, ako rýchlo zmenil svoj pohľad na danú vec, čo? O peniazepoprosili študentky aj jednu babičku, ktorá bez váhania vytiahlaz peňaženky dvadsať korún a dala im ich. Dokonca im tie peniazechcela nechať aj vtedy, keď jej ich študentky vracali so slovami,že to je len v rámci projektu. Povedala im, že možno ich budúpotrebovať na niečo iné.
Situácií, ktoréštudenti „odohrali“, bolo oveľa viac. Podobne aj reakcie bolirôznorodé. Nebudem však písať o všetkých. Chcela som lenpoukázať na to, akí neochotní, arogantní a sebeckí dokážemeniekedy byť. Myslíme len na seba a druhí sú nám „ukradnutí“.Posudzujeme ich a sami sa často krát správame podobne ako oni. Alenašťastie sú ešte medzi nami ľudia, ktorí majú dobré srdce avedia podať druhému pomocnú ruku.
Buďme voči sebepozornejší a láskavejší, a to nielen teraz, keď sa blížiasviatky pokoja a lásky, ale po celý rok. Začnime možno jednoduchýmúsmevom...Život bude oveľa krajší :-)
