Práve dnes si spomíname na sv. Máriu Goretti, ktorá ako 12-ročná preliala svoju krv, len aby si uchovala svoju čistotu. Pre mnohých je to niečo nepochopiteľné, keďže v dnešnej dobe je „neviazaná láska“, „neviazaný sex“ považované za niečo normálne, za niečo, čo „musí“ každý skúsiť. A tí, ktorí sa snažia žiť čistým životom (mladí ľudia, kňazi, rehoľné sestry...), sú považovaní za bláznov, za ľudí, ktorí nekráčajú s dobou, čo sa nedokážu „odviazať“ a prispôsobiť meniacej sa spoločnosti. Sú mnohokrát zosmiešňovaní, ponižovaní, a to len preto, lebo nie sú ako ostatní, lebo vyznávajú iné (vyššie) hodnoty.
Udržať si čistotu v dnešnej dobe však nie je ľahké. Na každom kroku na nás striehne „rožkatý“, aby mohol zaútočiť. Príkladom sú rôzne televízne programy, filmy, v ktorých je sex už na bežnom poriadku, reklamy propagujúce tzv. bezpečný sex, a dokonca aj časopisy pre teenagerov, kde tzv. psychológovia, či poradcovia odporúčajú mladým žiť sexuálnym životom. Ale za čistotu treba bojovať, nie je to jednoduchá cesta vystlaná ružami... čistota si vyžaduje od človeka mnohokrát obetu, sebazapieranie, možno veľa sĺz... ale stojí za to... stojí za to si ju udržať. Hovorí sa, že čo nič nestojí, za nič nestojí.
Myslím si, že nikto z nás by nechcel žiť so špinavým a smradľavým človekom. Príjemnejšie sa žije s človekom, ktorý je čistý. (myslené čisto len obrazne)
Táto úvaha bola zverejnená aj na titulnej stránke blog.sme.sk pod názvom "Čistota...". Nakoľko sa však diskusia začala uberať smerom samotných urážok a osobných útokov niektorých diskutujúcich, a zakázať som ju nemohla (lebo by som porušila kódex), zverejňujem ju len na osobnom blogu.
