Určite áno. A nielen jeden.
Pri slove prosociálny nás v prvom momente napadnú také osoby, ako je Matka Tereza, či Ján Pavol II. Áno, sú to osoby, ktoré priam chrlia (alebo skôr chrlili) dobrotu srdca, ale či prosociálnym človekom musí byť len nejaký svätec, alebo človek, ktorého zviditeľnia kamery či tlač? Nie. Meno „prosociálny“ si zaslúži každý, kto vie pomôcť svojmu blížnemu, nerobí to pre peniaze alebo slávu, ani preto, že to musí, ale preto, že jednoducho chce. A tak by som aj ja chcela opísať jednu osobu, o ktorej som presvedčená, že je prosociálnou osobou a zaslúži si tieto slová.
Možno na prvý pohľad obyčajný človek, od ktorého by ste nič výnimočné nečakali a možno by ste sa pri ňom ani nezastavili, keby vám to nebolo dané „zhora“. Kto ho však čo len trochu pozná vie, že je to výnimočný Človek, hoci on to o sebe netvrdí a nechce si to priznať. Je to Človek s veľkým „Č“. Rozumný, inteligentný a pritom stále jednoduchý. Má naozaj veľké a obetavé srdce, ktoré by mu mohol každý závidieť. Neviem si predstaviť, ako sa doň zmestí toľko ľudí. Jeho dobrá nálada a úsmev na tvári premení takmer každú bolesť na radosť. Aj keď sa tá radosť u druhého nedostaví hneď, po čase určite (môžem potvrdiť). Je ochotný sa úplne pre druhých „zodrať“. Nepamätám si, žeby mi niekedy povedal "nie", keď som potrebovala pomôcť alebo v niečom poradiť. Mnohokrát dokonca ako prvý vystrel ku mne ruku bez toho, aby som ho o niečo poprosila. Vždy bol (a stále je) ochotný pomáhať, keď vidí človeka v núdzi. Vie počúvať nielen očami a ušami, ale predovšetkým počúva srdcom. Svojim záujmom o vás a vaše trápenie si vás úplne pritiahne. Je to Človek, ktorému sa dá naozaj dôverovať. Vždy ma na ňom udivovalo to, že aj z negatívneho dokáže vyťažiť niečo pozitívne a aj v druhých sa snaží hľadať skôr to dobré. Veru, mám sa od neho čo učiť :-)
Možno sa vám zdá, že som ho vykreslila ako keby som mala nasadené ružové okuliare a ukázala ho len v tom pozitívnom svetle. Že taký človek predsa nemôže existovať. Samozrejme, že ako každý iný človek, aj on má určite svoje chyby, ale tie som nechcela opisovať. Chcela som sa mu len týmto spôsobom opäť poďakovať za všetko, čo pre mňa urobil, že si ho veľmi vážim a prajem mu, aby mu jeho dobrota srdca a úsmev na tvári nezapadli prachom a aby mal vždy pri sebe ľudí, ktorí ho budú mať radi a pomôžu mu v ťažkých chvíľach (veď predsa aj on je len človek).
Človeče, ďakujem, že si!
