Oco, mama...
...viem, že nemáte dnes žiadny sviatok, ani výročie, ale to vôbec nevadí. Chcela by som vám aj napriek tomu venovať týchto pár riadkov, aj keď viem, že si ich nikdy neprečítate (hoci človek nikdy nevie).
Viem, nebola som vždy dobrou dcérou a mnohokrát som vám ubližovala svojim správaním, a zvlášť vtedy, keď som si sama so sebou nevedela dať rady. Keď mi problémy prerástli cez hlavu a ja som nevedela, ako ďalej (prosím, prepáčte mi to). Nikdy som však neprišla za vami, aby som sa vám zverila so svojimi problémami, nikdy som neprišla za vami, aby som sa dokonca podelila s vami o moje túžby a priania. Možno preto, že som tak nebola vedená, že som to jednoducho nevedela. Hoci sme nemali nikdy medzi sebou vybudovaný dôverný vzťah (pokiaľ mi pamäť siaha), dokonca nám bolo „cudzie“ aj objatie, či city, ste však aj napriek tomu najlepšími rodičmi, akých by som si mohla priať (aj keď to niekedy nedávam najavo).
Chcela by som vám poďakovať za vašu lásku, ktorou ma obdarovávate aj vtedy, keď si to možno „nezaslúžim“. Za vašu trpezlivosť so mnou, pretože to máte so mnou naozaj ťažké. Chcem vám poďakovať aj za vieru, ktorú ste mi vštepovali už od malička, pretože vďaka nej som tam, kde som, vďaka nej...
Mám vás rada.
