Včera sa mi stala nepríjemná vec. Zaparkovala som pred jedným supermarketom, čo najbližšie ku vchodu, vedľa jedného osobného auta. Bolo zaparkované dosť krivo a skoro až na bielej čiare, tak som sa snažila zaparkovať tak, aby som ho neoškrela a aby som aj ja mohla v pohode vystúpiť a nastúpiť. Z druhej strany bol už obrubník. Otvorila som dvere, aby som mohla vystúpiť, avšak silný vietor mi otvoril dvere až dokorán a buchli do auta, čím ho trochu oškreli (žiadne preliačenie). Nedokázala som tomu zabrániť. Keď to videl majiteľ toho auta, hneď na mňa slovne zaútočil, ako keby som mu odrazila nárazník. Bola som úplne obarená jeho výčitkami a agresiou... až natoľko, aby som mu mohla povedať, že to nebolo zámerné. Keď som sa vrátila k svojmu autu, dotyčný mi v záplave hnevu na ňom stihol (pravdepodobne kľúčmi od auta) vyryť nejaký „ornament" a na kľučku nalepiť žuvačku. Tak takto sa mi odplatil :-) Rozumiem, mal dôvod byť nahnevaný, že som mu (podotýkam nechtiac) oškrela jeho auto, avšak nepáči sa mi spôsob jeho konania. Jednoducho detinský spôsob riešenia situácie - keď aj ty, tak aj ja. Dalo sa to riešiť aj pokojnou cestou, avšak on si vybral agresivitu.
Problémy sa nemusia riešiť hneď agresiou. A ani by sa nemali. Skúsme prekonať svoj hnev a nereagovať pod jeho vplyvom. Viem, nie je to ľahké. Sama som totiž cítila hnev, keď som si našla „darček" od dotyčného pána. Ale čo by mi to pomohlo, ak by som naďalej živila tento hnev voči nemu? Uškodilo by to len mne samotnej a škodila by som aj ľuďom naokolo, pretože by som nemala v sebe pokoj. Agresia plodí len agresiu. Nechcime to!
