Na prvý dotyk tvrdá, pevná, chladná... môže byť drsná alebo hladká... Má rôzne vlastnosti v závislosti od zloženia a miesta výskytu. Čo všetko sa s ňou dá urobiť? Môžeme ju niekam odhodiť (v horšom prípade po niekom hodiť), kopnúť do nej, rozdrviť... ale môžeme ju použiť aj ako stavebný materiál, otesávať, brúsiť, formovať a vytvoriť z nej niečo plnohodnotné (sochy, náhrobný kameň, ochranný múr...).
Prečo Ježiš nazval Petra skalou? A prečo si ho vyvolil za hlavu Cirkvi? Bol Peter skalou pre Cirkev? Ak sa pozrieme na jeho život, bol len obyčajným rybárom. Bol nevzdelaný, nerozhodný, zbrklý, impulzívny, vystrašený, zaváhal, keď kráčal po hladine vody za Ježišom, bol horlivý, chcel položiť život za Ježiša, ale v zápätí bol zbabelý, dokázal Ježiša zradiť, zaprel ho a tvrdil vojakom, že ho nepozná. Tak prečo si Ježiš vybral práve Petra? Prečo sa skalou nestal niekto iný z apoštolov? Niekto, kto by bol pevnejší vo svojich rozhodnutiach... Ale Ježiš vedel, čo sa skrýva v Petrovi. Poznal jeho potenciál a dôveroval mu. Vedel, že sa z neho stane pevná skala, na ktorej vybuduje svoju Cirkev, ak ho bude Peter nosiť vo svojom srdci. A z Petra sa naozaj stala mohutná skala pre Cirkev, pretože nechal v sebe pôsobiť Ježiša.
Možno sa svojim správaním v mnohom podobáme Petrovi, možno bývame občas zbabelí, slabí, krehkí a možno že sme niekedy naopak drsní, neopracovaní, možno že sme ako láva, ktorá ničí všetko, čo jej príde do cesty, lenže aj tá po čase ochladne, zmení svoj vzhľad a ešte môže byť na niečo užitočná... Každý sme nejakou skalou (žulou, vápencom...), na ktorej sa dá budovať, z ktorej sa dá vytvoriť niečo krásne. V každom z nás je ukrytý potenciál, ktorý sa môže rozvinúť, ak sa nebudeme brániť a necháme mu priestor...
Tak, akou skalou sme my? Sme pevní vo svojich rozhodnutiach, dokážeme dodržať slovo alebo meníme názor z minúty na minútu? Sme pevným základom, na ktorom môžu stavať naši najbližší alebo sme len prekážkou na ceste k dosiahnutiu cieľa?
Máme vo svojom živote niekoho, kto je pre nás skalou, o ktorú sa môžeme oprieť? A môžeme aj o sebe povedať, že sme skalou (oporou) pre niekoho iného?
A ešte zopár myšlienok:
Skala môže byť oporou, hoci sama potrebuje oporu.
Ak chce skala zmeniť svoj tvar, musí sa hýbať, nesmie ostať na mieste.
Aby mohlo vzniknúť zo skaly niečo krásne, užitočné, musí sa obrúsiť, otesať.
Skaly rovnakého druhu sa môžu od seba líšiť (napr. vzhľadom), závisí to od podmienok, v ktorých sa nachádzajú.
