Rodine Bobríkovcov pomohol postaviť hrádze, osamelému ježkovi pripraviť sa na zimu, rozveseľoval smutné sýkorky, aj malé myšky ochránil pred dravým vtákom. Dokonca raz pomohol aj samotnému medveďovi, keď sa mu zaryl do laby ostrý tŕň a sám si s ním nevedel poradiť.
Zajko bol veľmi vnímavý na potreby druhých. Mnohokrát pomáhal zvieratkám bez toho, aby ho o to niektoré čo i len poprosilo. Zvieratká ho mali radi. Našli sa však aj také, ktoré zneužívali jeho dobrotu a využívali ho ako sa len dalo. Boli však aj zvieratká, ktoré si veľmi vážili jeho pomoc a boli mu nesmierne vďačné. Takých žiaľ bolo len málo. Presne ako u ľudí:-)
Pomáhajko rád pomáhal. Tak často, ako sa len dalo. Bolo to v jeho prirodzenosti. Nie vždy sa mu však podarilo svojou „pomocou" obšťastniť zvieratká. Prečo? Vždy bol presvedčený o správnosti svojho činu a myslel si, že tým, čo robí, pomôže druhým. Bol presvedčený o tom, že to druhí chcú, aj keď hovorili práve opak. Problém bol v tom, že nepočúval zvieratká a snažil sa im pomôcť za každú cenu. Niekedy to vyšlo, ale stalo sa aj to, že aj napriek svojmu dobrému úmyslu pomôcť, zvieratku len ublížil.
Na pomáhaní druhým nie je nič zlé. Treba si jeden druhému nezištne pomáhať a byť za pomoc vďační. Ale treba sa navzájom aj počúvať a pýtať sa: chce to naozaj aj tá druhá strana...?
