Cestovanie vlakom očami študenta (úryvok)

...si k vám prisadne postaršia babka. Čítal som si nejaké poznámky na prijímačky a babka sediaca vedľa mňa pokojne podriemkávala. Oproti sedeli taktiež nejakí pilní študenti, ktorí si niečo opakovali na prijímačky. Babka sa po chvíli prebudila, vytiahla zo svojej tašky minerálku a otvorila si ju. Efekt bol ohromujúci! Preštrkaná fľaša vychŕlila na nás všetkých peknú spŕšku minerálky (ešteže bola nesladená). Babka zhrozene vytiahla z tašky vreckovky a išla mi vyutierať ostriekané nohavice. Ako sa tak načahovala k môjmu rozkroku, povedal som si, že určite prežijem, že ma oliala, ale toto by už bolo nad moje sily. Odsunul som jej ruku a ona sa nám všetkým ospravedlňovala ešte aspoň desať minút. Keď si niekto z nás išiel potom otvoriť pitie, všetci sme sa stále rozosmiali a pomaly otvárali uzáver......ale babky vo všeobecnosti sú stvory s ktorými je sranda. Neskôr som išiel s jedným známym domov a boli sme v kupé len ja, môj kamarát a stará babuška. Tomáš mi počas cesty vylíčil všelijaké zaujímavé príhody, ktoré by každá babka okomentovala slovami - tá dnešná mládež - alebo by aspoň celú cestu krútila hlavou. No ona nič.Keď vystupovala, tak sme sa jej pekne pozdravili a aj ona nám: "Have a nice day."Dosť nás to pobavilo, keďže Tomáš vravel o všelijakých delikátnych problémoch s priateľkou......ako sme tak išli po víkende do školy pochytila nás zvláštna nálada. Uvažovali sme! Nie však nad bežnými vecami, ale nad tým, ako spia žraoky. Ondro prišiel na niekoľko zaujímavých verzií. Totiž žraloky vraj nesmú prestať plávať. Z toho nám vzišlo to, že spia tak, že si ľahnú do prúdu a nechajú sa unášať. Blbé je však to, že vždy keď sa zobudia nemajú ani páru o tom, kde vlastne sú. Druhá možnosť je, že si ľahnú na riasy a nechajú sa posúvať - blbina. Tretia možnosť je veľmi pravdepodobná, že jednoducho nespia. Zdá sa mi to najlogickejšie. Prosím odborníkov na žralokov, aby nám dali aspoň indíciu......nedávno som sa vracal domov a deň predtým sme vo futbale postúpili do baráže cez Rusov. S týmito Rusmi-fanúšikmi som ja cestoval. Bol to fantastický zážitok. Volali sa Sašo a Sašo. Najprv som si myslel, že si zo mňa robia srandu, ale potom som na to zabudol. Zaspievali mi hymnu, potom ja im tú našu. Boli celí uveličení, aký sme my úžasný, náš národ slovenský. Bol som normálne hrdý na to, že som Slovák (často sa to nestáva). Vyťahovali darčeky a ukazovali mi, aké nádherná zbytočnosti pokupovali. Prisadli si k nám dvaja Žilinčania. Vytiahli Tatranský čaj a po chvíli opili mojich spolucestujúcich. Vystúpili o dve zastávky a ja som s nimi išiel až do Košíc, kde som ich nasadil na vlak do Ukrajiny. Boli zlatí, lebo keď niečo vraveli, najprv to povedali mne a ja som to prekladal dvom starším ľuďom, ktorí sa tento jazyk povinne učili. Ale stále ma vychvaľovali ako dobre rozumiem ich reči. Rozumel som priznávam, naozaj milí ľudia......táto historka je z poslednej cesty. Po Ankinom výroku: "Daj mu prs a zožerie ti celú ruku," sme sa neprestali smiať dobrú pol hodinku. Vlaky, to je moje, len musíte vedieť, do ktorého a s kým nastúpiť.