Dnes ráno silno pršalo. Vstal som ako vždy neskoro a tak som na seba hodil základnú výbavu a poď ho do školy. Vybehol som von a zarazil ma hustý lejak, no čo si človek počne, keď prší, tak prší. Bežal som na zastávku, keď som tam dobehol bol som kvalitne premočený. Ozvala sa k mne jedna moja spolužiačka, ktorú som si cez kvapky nevšimol. Po chvíli sme nastúpili so autobusu, kde už sedel jeden náš spolužiak. Slovo nastúpili je nehodné toho úkonu, ktorí sme podstúpili. "Boli sme natlačení" by to vystihovalo azda lepšie. Nikto nechcel ostať na zastávke a tak sme prevdepodobne urobili ďalší z rekordov tohto autobusu v počte ľudí stojacich na mm 2 . Ako tak visím na jednej ruke vtláčaný istej sediacej dáme na kolená, vravím spolužiačke zo srandy:
"Predstav si ten flip, že by prišiel revízor! Hahahahaha. Lístok prosím. Keď mi ho vyberiete z tašky, prečo nie:). atď."
Celkom sme sa bavili, asi takých 15 sekúnd, keď sa ozvalo:
"Kontrola cestovných lístkov!"
Polovica autobusu vybuchla smiechom! Naozaj som nič podobné ešte nezažil. Nikto sa ani neunúval vyťahovať ISIC alebo lístok, všetci sa len usmievali a revízorom asi trápnejšie ešte nebolo. Každopádne na ďalšej zastávke, po otvorení dverí, všetci traja z autobusu doslova vypadli a ostali na tom daždi ako zmoknuté kurence.
Čo už? Neviem, ako si mohli myslieť, že majú na to, aby cestovali ako my obyčajní študenti každý deň:)
29. mar 2006 o 13:47
Páči sa: 0x
Prečítané: 712x
Nieto pre nich miesta
Nechcem pridať ďalší otrepaný klišé príspevok o cestovaní v autobuse č.39, stále preplnenom, stále svojskom a zaujímavom. Pravda je však taká, že musím. Tento zážitok je milý. Asi sa aj usmievam:)
Ján Hološ
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
