Phanthasmaghoria

Vodič vychádza z autobusu, všetci sa na neho vrhneme, pretože každý chce mať svoju batožinu čím skôr dolu v odkladacom priestore. Pán vodič mi samozrejme tyká (čo mi ovšem nevadí), hoc to znie dosť srandovne. Najprv ma posadil dole k takým pijanom. Viete, totiž celý autobus bol poskladaný z podobných osôb a smrdeli ako horiace cigarety, lepšie povedané - tlejúce špaky. Niesol som si so sebou kabát a mal som ho síce v obale (smrad by ho pravdepodobne nerozleptal), no nemal som ho kam dať. Poprosil som teda pána vodiča, či by mi nemohol dať navrch odkladacieho priestoru môj kabát, keď naloží veci v Prešove. V rámci správnej castovnej nudy som si začal čítať "Ekonomie pro právniky". Samozrejme som bol jediný človek v autobuse s knihou v ruke. Zastali sme v Prešove. Keď som si dával dnu kabát, tak hovorím pánovi vodičovi, nech mi podrží na chvíľu (knihu:), a on nič. Ale keď išiel okolo mňa, tak hovorí: "Tak čo pán inžinier, ako sa cítite?" Ja na to, že nie som inžinier, ale keď už, tak o pár rokov budem doktor. Asi mu nejak nezaplo, ale celý čas ma volal pán doktor. Na moje miesto posadil nejakého típka a mňa si zavolal dopredu, kde sú len šoféri a dal mi tááááke sedadlo hneď vpredu. Ako kráľovský trón. Ešte aj druhý vodič musel na obyčajné sedadlo. Vravel som mu, nech nevymýšľa, ale on, že na tom trvá (nezabudol dodať - pán doktor). Po chvíli mi začal vykladať, čo všetko ho bolí a pýtal sa ma, ako je na medicíne. Vysvetlil som mu, že ja sa chystám byť doktor práv. Chudák dedko!!! Tak sa ma zľakol!!! Iba na mňa pozerá, ako keby som ho mohol dať šmahom ruky zavrieť na doživotie. Normálne som nechápal, iba som neveriacky krútil hlavou a stále keď povedal, pán doktor - kávičku?, pán doktor - ako sa spí?, pán doktor - ako ubieha cesta?, som mu dookola vysvetľoval, že ŽIADEN doktor nie som, ale jemu už bolo zjavne jedno, čo vlastne rozpráva jeho pán doktor. Tak som zaspal na hraniciach a zobudil sa až v Prahe. Za túto krátku cestu som sa stal doktorom. Dnes už je všetko iné.