Aby som nezabudol, rýchle vám to napíšem

Najprv vám vysvetlím, prečo som tu dlhšiu dobu nenapísal nič normálne (rovnako vysoké % je aj na možnosť, že ani nenapíšem). Vysvetlenie je jednoduché. Namiesto toho, aby som obviňoval internet, všetkých kolo seba a modernú dobu, ktorá má vo všetkom zlom prsty, ukazujem prstom na SEBA! Správne. Jednoducho som nemal chuť písať. V hlbokej podstate ju nemám ani teraz, ale dajme tomu, že áno. Teraz k veci. Mám pre vás dôležitý odkaz. Môj príbeh. Z môjho života. Všetko sa začalo, keď som nasadol prednedávnom do autobusu SAD a nechal sa viesť z B. Bystrice do Košíc.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Aká bola cesta? Fajn. Celý čas som spal. Vstal som tesne pred Košicami. Mal som jeden vak a jednu cestovnú tašku. Je pravda, že som niesol ešte priateľke asi 5 jej tašiek (správny typ - maximalistka), no jednoducho som si v tom autobuse zabudol vak. Nebudem vás zaťažovať tým, koľko som pretelefonoval a nastresoval sa, kým som ho získal späť. O pár dní nato som cestoval z B. Bystrice do Zvolena a stalo sa mi to isté, až na detail, že som mal na starosti už len dve tašky. Pred troma dňami idem reklamovať mp3 prehrávač a ČUDUJSASVETE prídem do predajne bez neho, lebo som si ho zabudol DOMA!!! Veď načo asi by mi bol ten poondený mp3 prehrávač, keď ho idem práve reklamovať, však? Klinec programu. Včera som chcel ísť domov z „intráku“. Idem na posledný večerný spoj a NEUVERÍTE, čo sa mi stalo!!! Na stanici som zistil, že ja vlastne peňaženku tak akosi nemám práve zo sebou! Vtipné, čo? Takže som išiel dnes ráno a som konečne doma.
„Home sweet home.“ (Pre strednú generáciu, ktorá ovláda len ruštinu pasívne dávam preklad: „Domov, sladký domov“, táto množina nezahŕňa moju jedinú stálu čitateľku Janku Remešíkovú:).
Aby som nezabudol jednu dosť podstatnú vec. Pointu. Vlastne ten dôležitý odkaz.
No.
.........
Tak.
Hmmmmmm.............
Nooooooooo.......
Tak na ten som síce zabudol, ale........dúfam, moje posledné zabudnutie.....