Alkohol vs. Internát

Večer je v telke futbal, chalani už po pamäti triafajú moje dvere, doniesli nejaké pivá, otvoríme si k futbalu dve, tri a kecáme, flipujeme, smejeme sa. Potom okolo jedenástej večer idú von, ja si zoberiem 50tku do vrecka a idem si kúpiť bagetu na večeru. Len vyjdem z výťahu už na mňa kričí z diaľky nadrbaný Ďoďo, môj nový spolužiak: „Johnyyyyy, ideš chlastaaaať!“ Ešte ani nestihnem odpovedať, že mám iné plány, už je pri mne kamoška Linda s rovnako lákavou ponukou a máva pri tom fľaškou tvrdého. Na to môj „zdravý“ rozum reaguje tak, že jej vravím, že ja si len idem kúpiť bagetu, že sa mi nechce. Zo slušnosti sa jej opýtam s kým tu vlastne je, medzičasom ma už Ďoďo objíma kolo krku a ťahá von zo Šturáku. Keď mi Linda ukáže prstom s kým dnes večer je, prestávam sa tak úpenlivo brániť. Šesť ďalších študentiek v podnapitom stave. Povedzme si, črtá sa tu zaujímavý večer. O chvíľu sedíme vonku na lavičkách a točí sa Ovocný sad dokola, žiaľbohu, ženy pijú každá druhá, viac vychádza na mňa. Fľaša prázdna, davy začínajú prepadať panike, šťastie, že vieme kam ísť, za Ďoďom, ktorý sa medzičasom rozhodol, že bude kráľom parketu v „Tricadefke“. Tento exot mi ovšem objedná pár kôl a už som jasný. Keďže posledná vodka nesadla, idem sa prevetrať a radšej spať. Na bagetu som úplne zabudol. Hladný vlastne už ani nie som. Týmto je empiricky dokázané, že hlad je iba prezlečený smäd. Toľko spravodajstvo z domova. Uvidíme sa pri čítaní článku Cigarety vs. Čo s tým .