Pár dní nato som cestoval domov, auto odstavené pred bytovkou, cesty sú aj tak všetky zaviate snehom, pohodlnejšie je sadnúť na vlak a oddýchnuť si. Prebudil som už po pár minútach, hoci únava po celom pracovnom týždni by ma možno donútila spať v plnom vlaku s hlavou dohora, otvorenými ústami a slinou na krajíčku pier ešte nejakú tu hodinku, prebudil som sa na vyzváňanie neznámeho čísla na služobnom telefóne.
„Áno prosím, Hološ pri telefóne,“ zamrmlal som zaspatým hlasom. Z druhej strany sa na mňa vychŕlili slová, ktorým som takmer nerozumel, ale ako neskôr vyplynulo, niesli informáciu, aby som zariadil odstránenie nejakého videa zo spravodajského portálu, kde som bol zástupcom šéfredaktora.
Zmohol som sa akurát na: „Prečo ho máme stiahnuť?“
„Je to známa,“ sa začal opäť roztraseným a rozhorčeným hlasom dožadovať sa svojej požiadavky pán okolo 50tky, podľa hlasu evidentne nervózny, môj 6.zmysel by povedal zúfalý, „chcem, aby ste to video odtiaľ stiahli, urobíte to hneď?“
Sedel som vo vlaku a ešte stále som nevedel o čo presne ide, takže som zas zamrmlal.
„Mhm, aký titulok má ten článok v ktorom je to video?“
„Vrah dobodal 20-ročné dievča v jej byte,“ zaznelo z druhej strany telefónu. Prebral som sa. V sekunde. Keďže ma to zarazilo, chvíľu som bol ticho, neschopný hovoriť, hneď som si spomenul. Opätovne som si v hlave čítal tú správu spred troch dní, kde mladé dievča dobodal jej priateľ a ona ešte stihla zavolať rodičov, ktorí v tej panike poslali políciu na druhý koniec ulice. Osudná chyba, ktorú si budú vyčítať do konca života. Miesto čísla 31, povedali 1. Život vie byť niekedy krutý, veľmi krutý. Ako krikľavý rúž na tvárach ľahkých žien. Ako realita. Viem, len, že keď rodičia a polícia došli na to správne miesto, bolo neskoro.
Muž v telefóne mysliac si, že hľadám výhovorku začal z inej strany.
„Máte dcéru?“
„Mám,“ povedal som ticho a striaslo ma prvý raz.
„Tak mi potom rozumiete.“
Ja som rozumel, veľmi dobre som rozumel. Rozhovor som ukončil, video bolo o pár minút preč a ja som už zaspať nevedel. Ešte som zavolal naspäť a potvrdil, že sme mu vyhoveli a video s fotografiami jeho dobodanej dcéry je preč. Striaslo ma druhý raz.
Rodič by nikdy nemal prežiť svoje dieťa, nikdy. Pozerám von oknom a nevidím nič. Všade hmla, ako na Nový rok na streche. Vnímam len ten pocit, že niečo nie je s týmto svetom v poriadku. Nie je.
Do toho istého sveta sa mi má o pár dní narodiť dcérka.
____________________________________
Ja som veľký optimista a pozitívne naladený človek, toto je iba obraz rozpoloženia, ktorý sa mi vo vnútri po tej situácii rozhostil. Na dcérku sa nekonečne teším a viem, že svet v ktorom žijeme nie je dokonalý, no napriek tomu je neskutočne krásny.
(dodatok)
