Nostalgia - vnáram sa do prežitých momentov a ťažím z nich atmosféru, ktorá ma znepokojuje a rozcitlivuje, no neviem sa toho zbaviť. Vnímam veci, ktoré sa stali silnejšie ako tie, čo sa práve dejú, sústreďujem sa na pocity a realitu neanalyzujem.
Sadnem si do auta a bezcieľne sa vozím mestom, idem pomaly, pustím si nahlas hudbu, aby ohlušila to prázdno, ktoré sa vo mne usadilo a tóny monotónnej hudby vrážajú rytmus do bezcieľnej púte mestom. Mrholí, rosí sa mi predné sklo a hudba úplne otupila moje zmysly, idem rovno, občas odbočím, stretávam väčšinou policajné autá, taxíky a kurtizány. Je niečo po polnoci.
Dostal som chuť na cigaretu, sprievodný jav nostalgie. Zabočím na benzínku, no v poslednej chvíli si zakážem fajčiť. Zahnem s autom za budovu, zhasnem svetlá, sklopím sedadlo, privriem oči a snažím sa na nič nemyslieť. Iba vnímať svoje rozpoloženie, hrabať sa v pocitoch a zisťovať, čo je za nimi.
Keď sa dostanem opäť domov, líham si pred PC a púšťam si obľúbené melancholické songy. Mohol by som napísať vlastných 31 songs ako Nick Hornby.
Pomaly doznieva noc, moje oddelenie sa od reality. Opäť racio preberá velenie a na dlhú dobu uzatváram túto membránu pocitov.
- - - - - - - -
Odpísať na maily, umyť zuby, dať si sprchu a spať. V reálnom živote nie je času na melanchóliu, v tejto dobe už vlastne nie je času na nič.
