Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
mladomanželia
zvláštnym sa zdal ten zázrak pri dverách
jej ruky sa vtedy dotkli mojich
my nevediac nič o našich neverách
zráňali sa s úsmevom na perách
...ale to čo už raz Boh spojí...
vždy
Už keď som sa narodil,
stála pri mne.
Od prvej chvíle a ešte chvíľu
pred tým.
Pri prvom nadýchnutí,
hneď,
podala mi svoju ruku.
Kráčala so mnou,
vždy mi dala najavo,
že na ňu nesmiem zabúdať.
Čím som starší,
tým mi ruku stíska pevnejšie.
Nakoniec s ňou ostanem
sám.
Ona sa postaví, už nie vedľa mňa,
no oproti mne.
Opäť stisne moju ruku...
...a ja ju obíjmem...
Smrť.
