Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Oči otváram hneď ráno na svitaní.
Človek ťahá svoj pluh, za ním brázda
a biele letáčiky púpav,
vzduch je sýty a ty si už iba moja...predstava.
Ráno nad poliami opar stúpa.
Ťahám svoj osud a nik mi nemáva.
V ruke kosu a čižma deravá,
rannú rosu a more lúčov,
cez ne chcem k tebe preplávať.
Hádam len nie si vidina, iba sen.
Na úpätí vidím úsmev a smútok...prestáva.
Ako kvetina, rozkvitol môj deň.
Odrazu som precitol a nik mi nemáva.
Len biela zástava.
Viem, aj to sa stáva,
pocit však ostáva
a ja ostávam preň.
