Nie je to deň ako každý iný. Posledné dni boli zlé, no tento je hrozný! Vovediem vás stručne do deja. Od pondelka minulého týždňa je mi čím ďalej, tým horšie. Niežeby sa stalo niečo prevratne strašidelné, ale niekedy človek nezvláda tie stavy, do ktorých ho vložil osud. Mňa vložil celkom očividne do depresívnych kruhov, kde "Nerušte moje kruhy" sú Bibliou a alfou a omegou. Nikto vás nevytrhne z toho, čo ste si z časti aj sami navarili. Ja som si "varil" od pondelka psychické problémy sám pre seba. Autosugescia prebiehala úspešne na trati : všetko je na nič, až po - toto už fakt nemá zmysel. Privilegovaný sám sebou som si určil odkiaľ - kam a kade sa môže rozvíjať moje sebadeštruktívna tortúra. Nezvládaš seba, ľudí s ktorými sa stretávaš a nebodaj ich máš aj rád, ľudí, ktorých dokonca miluješ (vedel by si ch zrátať na palcoch jednej ruky) a nezvládaš už vlastne vôbec-vôbec nič. Bolí ťa každá myšlienka a chcel by si len spať alebo len byť v nevedomí, sladkom nevedomí ako za krásnych detských čias.
Vedľa mňa
kopa dýchajúcej hmoty
mi ubližuje každým vdychom
aj výdych bolí rovnako
raz mi ktosi vdýchol
život
a bolesť
aby som nezabudol
že vtedy vdýchol
a ja raz vydýchnem
