Pod lampou je najväščí Hríb

Mrzí ho to, že vedenie nebolo aspoň troska úprimné. Tak ja teda na jeho žiadosť budem úprimný – Števko je arogantný pseudointelektuál.

Štefana Hríba nehnevá až tak, že mu zrušili reláciu Bez lampy, ale spôsob akým ho zrušili, ako sa sám vyjadril. Nehovorím, že to bolo správne zrušiť reláciu, ale hovorím, že mňa osobne hnevá nie spôsob zrušenia, ako slová, ktoré pustil do éteru a jeho neschopnosť pochopiť, že za činy sa nesú následky.

Kamarát mi pri tejto príležitosti povedal: „Keď je človek po smrti a nemôže sa brániť, je jednoduché si o neho obtierať hubu.“ Je to tak. Nepočul som Hríba, aby sa nejak zaoberal Rúfusom za jeho života.

Zaujímalo by ma, kde nabral Števko toľko arogancie, netolerantnosti a odvahy, aby on Veľký Štefan Hríb súdil človeka, ktorý svojím ťažkým životným osudom, tvorbou, ktorá bola trikrát nominovaná na Nobelovu cenu a nekonečnou pokorou, by jemu mohol byť viac ako len životným vzorom. Navyše v deň pohrebu. To už by aj jeho milovaný priblblý kovboj z Texasu pochopil, že z úcty k najbližším (keď už pre nič iné) aspoň v deň pohrebu o zosnulom iba v dobrom.

Takmer úplne rovnaký názor zastávam na Štefana Hríba ako pohľad naňho z klávesnice Gabriela Šípoša .

Števko, zablahoželám v duchu predošlého systému:" Veľa šťastia a osobných aj pracovných úspechov."