Som študentom UK a bývam na internáte v jednej izbe s arabom (Palestínčanom). Je to dobrý človek a veľmi si ho vážim a aj preto ma tieto nerozvážnosti novín mrzia o to viac. Počnúc Dánskom a končiac na Slovensku, konkrétne denníkom SME. Hanbil som sa tieto mienkotvorné noviny, keď minulý týždeň uverejnili karikatúry, vraj na podporu slobody tlače, liberalizmu v Európe atď.
Vynára sa nám niekoľko otázok. Čo znamenalo uverejnenie týchto karikatúr? Ak Dánsky denník uverejnil karikatúry o Mohammedovi, prečo odmietol pár mesiacov predtým uverejniť karikatúry s Ježišom? Prečo bola na to odozva taká prudká? Čo sa bude diať ďalej?
Vtip je v tom, že toto už nie je vtip. Keď sa snažíme rozšíriť slobodu do takej miery, že prestáva byť ovládateľná, prestáva sa zodpovedať niekomu... Už nemôžeme hovoriť o slobode. Bolo to minimálne protietické. To, že sme sa pridali k spoločnosti, ktorá si neváži hodnoty iných skupín, národov, či náboženstiev je plytké. Dehonestujúco sme si zobrali na mušku islamského proroka, akoby nebolo tisíc ďalších možností, z ktorých si človek môže robiť srandu a neponižuje a neubližuje tým iným ľuďom. My by sme reagovali možno menej podráždene, ale my sme si už zvykli šliapať po vlastných idoloch, bôžikoch a modlách, takže nám by to až tak nevadilo. Bránili svoje hodnoty a ja sa na to vidím ako boj za správnu vec.
