Chcel som byť básnikom, ale nenašiel som v sebe dosť naivity, stal somsa jedným z vás. Niečo s nami nie je v poriadku. Sny nestaviame načistej zelenej lúke, zahrabávame ich hlboko do prázdna, prázdna tohtosveta, aby sme si nemuseli vyčítať, že sme iní. Bojím sa, že klamem,keď to píšem, bojím sa, že som príliš nakazený.Nelámte kryhy nežných viet smetím komerčných sloganov, aby ste získalito, čo sa nedá zobrať do hrobu. Ja si chcem zobrať do urny veľa vecí.Život, ktorý nezastal ani dnes, smiech, ktorý ste mi darovali, lásku,ktorá ma vždy držala vždy hore. Nie, nikam sa nechystám, práve somprišiel, práve som sa rozhodol, nezostať vám verný.Okúsil som to, bol som sklamaný, no cítil som. Že niečo s naminie je v poriadku. Keď zvony bijú poludnie, nevychádzame von sozopnutými rukami, lež sedíme, vetriac nebezpečenstvo zajtrajšieho rána.Veril som, že sa pohneme. Idem sám. Mne to neprekáža, zvyknem si.Zvykám si a cítim a vidím a dúfam. Neberte mi nádej. Vrátim vám ju.Neskôr. Stonásobne.
24. okt 2006 o 14:35
Páči sa: 0x
Prečítané: 627x
V poriadku. Cítim.
Pozrel som, videl som, cítil som. Že niečo nie je s nami v poriadku. Bilo mi srdce a ja som dúfal. Tak prosto som dúfal, že príde zmena. Že sa ľudia odvrátia od seba, pozrú sa smerom von, otvoria náruč a budú rozumieť, že budú cítiť a plakať, smiať sa. Že zbúrajú múry, ktoré si postavili a budú žiť.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)