Vražda sem, vražda tam

"Dobrú chuť mladý pánko, môžem?" a prstom úkazal na stoličku. Skôr než som stačil, čo i len kývnuť hlavou, sedel vedľa mňa a kričal na druhého kamaráta, ktorého očividne spoznal len pred chvíľou. Keď sa navzájom predstavili a povedali si, kto kde predáva Nota bene, začala sa tá zaujímavejšia časť cesty. Jeden z nich, totiž Majo (náhoda, že si pamätám, inak nemám pamäť na mená), mal so sebou aj rádio, ktoré nám spríjemňovalo celú cestu. Najprv sa rozhovor točil okolo rádia, no potom prišla na rad zaujímavejšia téma.

"Matúš! Poznáš Trega?" Perfektne má pesničky, ja nemám rád disko, ja ho nenávidím, ja mám rád rómske pesničky."

"Ty, počúvaj ma Majo! Ja som poznal jedného Trega, keď som sedel v base v Leopoldove. Taký tučný bol a fúziská mal..."

"Né, to nie je on. Aj ty si sedel v Leopoldove? A kedy?"

"Já som tam sedel od januára až do augusta 2005. Znáš, trochu som popreháňal domácu sekerou a už ma aj zavreli za pokus o neviem čo."

"To je zaujímavé, lebo ja som tam sedel ešte keď som bol mladistvý. Dostal som sedem a pol roka za vraždu."

"Jój, tak to si lepší."

"Hej. Ale ja nepijem, už štyri roky nepijem. A za jeden deň aj tisíc dvesto korún zarobím, keď predávam. A vieš, keď nepijem, tak mám."

"Ja neviem toľko predať, ja maximálne tristo. A to akože nepiješ ani jedno pivo?"

"Ne, ani jedno..."

Potom som toho veľa nepočul, lebo rádio pustil o niečo hlasnejšie. Čakal som, že vodič bude mať niečo proti, ale nemal. Začul so ešte:

"Tri roky som bral pervitín a päť koks, ale alkohol je väčšie svinstvo."

"Ja našťastie som drogy nikdy nebral..."

Teraz hovorím sám za seba: "Musím sa priznať, že som rád, že som na tom tak, ako na tom som...":)