Ostala mi aspoň hudba, ktorá neodíde, kým neohluchnem. Milióny tónov sa mi hrnú do hlavy a ja si vyberám - teba pikachu!, nie, vyberám si staré LP spod postele a oprášim starý gramofón. Zhasnem svetlo a vychutnávam si tú atmosféru, akú nedokáže navodiť nič iné, tá čistosť tvarov, tá nádherná blízkosť melódie a pocit, ako keď večer na streche domu ležíš a vychutnávaš si poslednú cigaretu. Ostrie sa kĺže po drážke, ja sa prekĺznem do iného sveta, kde neplatia žiadne pravidlá. Hudba je ostrov, kde nájdeš každý poklad. V hudbe som sa našiel celý - disharmonický, melodický, terciový septakord, ktorý sa dá ďalej rozkladať a netuší, aké rôzne variácie ešte dnešný večer prinesie na rozložený Cmol. Zimomriavky mi behajú po chrbte od krásy, ktorá má nekonečný počet možných vyjadrení jednej látky a námetu a témy a melódie a pochmúrnej večernej nálady, do ktorej sa stále hlbšie uberám. Ďakujem Kainar za pokojné blues.
14. feb 2008 o 23:20
Páči sa: 0x
Prečítané: 620x
Oprášil som svoje staré LP-čka
Poznáš tu bezmocnosť? Sedíš v tme. Hudba ti hrá a trhá ti splnomocnene srdce, ale ty len pridávaš hlasitosť, aby ťa dorazila. Hrá tvoja kapela, tvoja pesnička, nevnímaš nič, len sa nechávaš unášať. Každá molekula rozvlneného zvuku sa dotýka tvojich ušníc a tvojho bubienka a hrá a neprestane. Zvuk sa dostáva do tvojho tela celým povrchom a dotrhá ti všetky nervové zakončenia, si vo vytŕžení, prsty sa zomkli a ty len kýveš hlavou.
Ján Hološ
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
