Obzerá sa Janko,
obzerá sa Ferko,
obzerá sa Paľko,
i veľký figliar Figeľ,
čo po sebe vidia,
tak to by najradšej,
nikto z nich nevidel.
Odrodilec Miki -
cyklista bezradný
má starosť jedinú,
či mu neukradli
už aj ten „bicygeľ."
- My sme zobudili
zlobu histórie,
každého o všetko
ľahko sme okradli,
o sny, o predstavy aj o ilúzie.
Ako sme vedeli,
sme s tým gazdovali,
po desiatich rokoch
sme aj tak dopadli.
... že sme nevedeli ... -
Nosiť v rukách sviečky
to nebolo ťažké,
plakať, že áut hasičských
veľmi veľa bolo,
haniť a či brýzgať,
na všetko nadávať ...
Rozumní už vedia,
že to ináč bolo.
Čo z Vášho besnenia,
čo dnes máme z toho?
Vtedy Vám dávali,
veď im bolo treba
pootvárať brány
aj bez silných tankov,
za lacno vykúpiť,
čo tu „nič" nebolo.
Teraz už nedajú
z mariek ani z frankov,
ani z nových euro,
ani z dolárikov,
nech je lepšie vidieť,
ako sme ďaleko
po desiatich rokoch,
za tou Amerikou.
Heslo doby: Miki, za všetko Ti diki!
Škodoradostne na rozlúčku s Mikim a dvojnásobným platom
