Neviem, či to tu už bolo, ale čo tak inšpirovať sa a teraz v tejto našej súčasnosti, keď národ bojuje proti národu, ľudia sa navzájom vraždia, okrádajú, politici sa hádajú a ukazujú nám pravý opak – nie súdržnosť ale rozhádanosť, keď sú ľudia nevšímaví a nezaujímajú sa o osud toho druhého, keď naše deti vidia v televízii len násilie a smrť na každom kroku, keď musia zažívať násilie rôzneho druhu na rôznych členoch rodiny ....mohla by som pokračovať vo vymenúvaní ďalších hrôz a utrpení, ale načo? Aj tak nám ich každý deň servírujú bez toho, žeby sme o ne žiadali.
Myslím, že my Slováci, napriek tomu, že máme veľa chýb, máme veľké srdcia. V tom sa zhodne väčšina cudzincov, ktorí prídu k nám. Práve preto by sme my mohli začať svojou malou troškou urobiť aspoň na chvíľočku tento svet krajším a milším. Ja to urobím bez toho, či sa zapojíte, či nie. Aj tak to robím každý deň, je to súčasť môjho života. Ako vidím a čítam tieto blogy, je tu veľmi veľa takých istých ľudí, ktorí denne robia dobré skutky a tým robia tento svet krajším. Toto teraz čítate z rôznych kútov sveta, kam ste sa rozbehli a šírite tú našu mentalitu ďalej. Ak chcete, pridajte sa ku mne a „pošlite to ďalej“.
Kde začať? Hocikde. KAŽDÝ človek má problémy, starosti, trápenia. Môžete začať trebárs aj vo svojej rodine – napr. spojiť rozhádaných členov rodiny, alebo na ulici – obliecť a nakŕmiť bezdomovca, zachrániť niekomu život, keď je v ohrození, hocičo.... myslím, že úplne zbytočne to tu opisujem, lebo všetci vieme, čo a ako. Avšak toto si možno prečítajú aj deti, tak keby náhodou nevedeli, čo sa ráta ako dobrý skutok.... :) Takže ak spravíš dobrý skutok a ten niekto sa Ťa opýta, ako sa Ti za to môže odvďačiť, Ty mu povieš, nech to pošle ďalej a pomôže niekomu len tak.
Tu je môj dobrý skutok, ktorým začnem toto, nazvime to, posolstvo:
Moja dcérka Vivien je prváčka. Keď chodila do škôlky, dohodli sa s kamarátkou, že po škôlke budú pokračovať v hre u niektorej z nich doma a predstavia si navzájom maminy, aby im to dovolili. Tak sa aj stalo. My sme sa zoznámili, keď sme prišli po ne do škôlky a dohodli sme sa, že môžu prísť k nám. A tak sa začali naše vzájomné dobré skutky. Ja, napriek tomu, že mám doma tri svoje deti, vždy sú u nás ďalšie dve alebo tri deti, na ktoré ešte dávam pozor. Moja mama vždy zalamuje rukami a pýta sa ma, či nemám dosť svojich detí. Avšak Vivien je šťastná, lebo popri dvoch bratoch má dámsku spoločnosť, najmenší synček Denis sa aspoň necíti sám s maminou, ale spoznáva spoločnosť detí a najstarší Nicolas (hoci to „ofrfle“) taktiež si na druhý deň prinesie svojich priateľov a viem, že nerobia vonku hlúposti, ktoré číhajú dnes na puberťákov. Mnohokrát sa stane, že cez víkendy deti aj prespávajú u nás alebo u nich. V našom trojizbovom byte, keď majú všetky tri deti jednu detskú izbu, je to veselé. Ale ako hovorí porekadlo: „Dobrých ľudí sa všade dosť pomestí“. Dievčatá „okupujú“ detskú a hrajú sa s bábikami, najmladší roznáša hračky po celom byte a najstarší sa so mnou buď učí v kuchyni alebo preberáme témy, ktoré trápia 13 ročného chalana alebo si pozrie svoj obľúbený film, prípadne príde kamoš a „fičí Playstation“ v obývačke. Na druhý deň ide moja dcéra k jednej z kamarátok a tá jej mamina zase dáva pozor na moje dieťa. Na ďalší deň idú k ďalšej a tam ich stráži jej mamina. Veľakrát, keď je niektorá z nás mimo mesta, zavoláme si : „Keď ideš pre svoju malú do školy, mohla by si, prosím ťa, vziať domov aj moju? Nestíham, zastavím sa po ňu.“ Takto si navzájom pomáhame. To isté funguje aj s 2 priateľmi a maminami najstaršieho syna. Takže to bol dobrý skutok, ktorý je aj poslaný ďalej, lebo akcia vyvolala reakciu. Zajtra napíšem ďalší.
Napíšte mi, prosím, aj o jednom z Vašich dobrých skutkov, ak ste sa pridali aj Vy, veľmi by som bola rada, keby sme to vedeli aspoň sčasti „odsledovať“, kade sa to šíri a či sa to vlastne šíri, v akom časovom slede a v ktorej krajine. Napíšte mi, prosím, mesto, kde ste to urobili, kedy ste to urobili a čo konkrétne ste urobili. Dôležité je, napísať aj to, na aký dobrý skutok ste reagovali svojím skutkom, čiže kto pomohol Vám a ako, následne ak by ste sa stretli znovu s tým človekom, komu pomôžete Vy, ak sa Vám pochváli, že pomohol aj on niekomu, vedeli by sme aspoň „zhruba“ zistiť „kade to ide“. Najlepšie by bolo, keby to možno vychádzalo ako seriál napríklad v denníku SME.
Ja viem, že dobré skutky sa robia každý deň a nebude to nič nové pod slnkom. Vôbec mi nejde o to. Avšak ide mi o to, aby sme každý deň čítali aj o DOBRÝCH A PEKNÝCH VECIACH, (myslím tým aj v novinách a iných médiách) čo nás potešia a srdce zahrejú, aby sme všetci vedeli (aj tí, ktorí nepoužívajú internet), že popri tých škaredých a zlých veciach, ktoré vidíme a čítame v každodenných správach, sa stávajú aj krásne, úprimné, jednoduché a láskyplné situácie, ktoré po prečítaní každému z nás urobia deň krajším a ľahším. A možno by potom ľudia každý deň čakali na nové správy a boli zvedaví, čo pekného sa zase dnes udialo.....
