Myslím, že som urobil prvý krok. Tento krok je taký, ako keď sa bábätko učí chodiť a mama ho drží za ručičky, a ono urobí prvý krôčik, neistý, ale presvedčivý.
Ten krok som už vlastne viackrát už urobil, ale po prečítaní Tvojho článku som sa rozhodol, že to skúsim znova.
Jedná sa o mojich rodičov. Chcel, by som dosiahnuť peknými slovami, ľudskosťou, citmi a silou lásky, to, aby pochopili, že pre rodinu nie je nič dôležitejšie ako mier a láska. Ja som im už odpustil, napriek tomu, že som musel veľmi veľa trpieť kvôli otcovmu alkoholizmu.
Možno raz aj v našej rodine bude niečo znamenať to slovo “vianoce”, ale som si úplne istý, že ak raz budem mať vlastné deti, nikdy nebudú musieť bývať u susedov, lebo doma je zle……
Zoltán, Stuttgart
Zoli, určite bude všetko OK, želám, Ti veľa šťastia. Z toho, čo si dosiahol – napriek všetkým životným okolnostiam si vyštudoval VŠ (čo má veľakrát problém úspešne ukončiť aj dieťa z ideálnej rodiny), našiel si si prácu v zahraničí – Tvoj život sa uberá dobrým smerom a držím palce, aby sa Ti to podarilo dosiahnuť aj v rodine, po čom momentálne najviac túžiš.
