Existuje mnoho podôb priateľstva a priateľskej lásky. Jedna z nich je napríklad priateľstvo medzi dvoma alebo viacerými osobami rovnakého pohlavia – to je najčastejšia forma.
Napríklad priateľstvo medzi ženami je zväčša veľmi hlboké a pllllnéééé rozhovorov a analýz, výlevu emócií, či už šťastných alebo nešťastných. Obetavosti, lásky, ženy si častejšie povedia aj medzi sebou „neplač chrobáčik, bude to dobré, ľúbim ťa a som s tebou“, čo medzi mužmi samozrejme nehrozí. Ženy potrebujú všetko „rozobrať na súčiastky“ a potom z toho pochopia, že kde robia chybu, čítajú medzi riadkami – čo je často viac na škodu, ako na osoh, lebo si domyslia aj také veci, ktoré vlastne ani neboli v zámere toho druhého.
Čo muži - kamaráti medzi sebou vôbec tak dopodrobna nemusia. Nakoľko si osoby rovnakého pohlavia rozumejú, vedia „čo tým chcel autor povedať“. Krása ich priateľstva je v jednoduchosti a stačí im, že ten druhý jednoducho JE a podrží ich v danej chvíli, keď to potrebujú a hotovo.
Ďalšou formou priateľstva je priateľstvo medzi mužom a ženou. Teraz mi mnohí odpoviete, že také neexistuje. Je to jedna z najobohacujúcejších foriem priateľstva, ak prebieha medzi dvoma zrelými osobnosťami, veľmi citlivými a vnímavými voči tomu druhému pohlaviu. Lebo jeden sa naučí od toho druhého veľa o tej jeho „inakosti“ bez toho, aby ho ten druhý kritizoval (tak ako to je často v partnerstvách). Napríklad v tomto druhu priateľstva je žena rada, že ten muž kamarát ju neberie ako objekt túžby, ale ako rovnocenného partnera vo všetkých činnostiach a rozhovoroch a tak nemusí dávať pozor napr. ako sedí, že má kruhy pod očami keď mu práve plače na pleci, že ju nezhodí v spoločnosti, keď zistí, že urobila totálnu detskú hlúposť, ale naopak to „zakamufluje“ pod. S tými rozhovormi je v tejto forme priateľstva potrebné viac ako pri iných formách „prekladať“ jazyk ženy do jazyka muža a naopak, pretože niektoré výroky každé pohlavie inak pochopí. V tomto priateľstve sa častejšie musí vysvetľovať „čo tým autor myslel“, lebo tie pohlavia sú veľmi odlišné a majú úplne rozdielne myslenie a preto je tu potrebná omnoho väčšia dávka tolerancie a trpezlivosti. Myslím si, že práve v tomto bode stroskotáva najviac priateľstiev – muž + žena, lebo si to nevysvetlia, ako to mysleli a potom si to ten druhý vysvetlí inak. Napríklad sa môže stať v priateľstve medzi mužom a ženou ak žena povie ľúbim ťa a myslí to tak ako to povedala kamarátke, tak si to muž často zle vysvetlí a zvrhne sa to napr. na ľúbostný vzťah a často pritom ten prvý to tak ani nemal v úmysle, len nebol pochopený. ( Hoci mi budete viacerí z Vás oponovať, že najkrajšie manželstvá vzišli práve z priateľstva. Súhlasím, lebo manželia sa po čase i tak MUSIA stať aj priateľmi, lebo inak by ten vzťah nemal dlhú perspektívu, nakoľko tá prvotná zamilovanosť sa mení na iný druh lásky. Keď to je naopak, z priateľstva do zamilovanosti – to je asi ideálny stav – možno dlhotrvajúci. Neviem.) A takto by som mohla vymenovať x ďalších príkladov. No ale vráťme sa .... priateľ muž je tiež v tomto vzťahu obohatený o iný pohľad na svet zo zorného uhla ženy. Ženy všetko prežívajú srdcom, na základe emócií ... a tento rozmer prijíma priateľ muž ako niečo nové. Priateľka žena zas objavuje racionálne myslenie mužského rodu a veľmi jej to pomáha práve často v tých citových sférach, nakoľko sa naučí odľahčiť tie emócie, ktoré ňou od prírody prúdia a prestane im pripisovať až taký prehnaný význam.
Okrem toho priateľstvá prechádzajú počas plynutia nášho života rôznymi fázami, tak ako aj manželstvo. Každý z priateľov prechádza vo svojom živote inými fázami vývinu svojej osobnosti. Obohacujú a formujú ho iné veci, (životné situácie, okolnosti), ako toho druhého a tým pádom sa stane, že v určitom období môžu mať rozdielne názory, prípadne nemusia pociťovať potrebu sa tak často stretávať. Netreba si to tak vysvetliť, že to priateľstvo skončilo alebo ten druhý na vás zanevrel. Ja osobne zažívam najkrajšie priateľstvo s tým, ktorý je geograficky tak ďaleko a pritom je tak blízko. Vzdialenosť tiež často robí problémy, ale nič nie je nemožné. Jednoducho vedzte, že on/ona tu JE a keď bude treba, bude stáť pri vás. A keď náhodou nehojí vaše rany, keď to práve potrebujete, možno sa ocitá ešte v horšej situácii ako vy a jednoducho nemá na to síl.
Takže nezúfajte, skutočné priateľstvá tu sú, existujú a vždy budú medzi nami, keď sa budeme mať navzájom radi a budeme sa snažiť pochopiť toho druhého vždy a za každých okolností. V každej fáze nášho života „priťahujeme k sebe“ iných ľudí v závislosti od našej rozvinutosti, je to v poriadku, že nemáme počas celého života stále tých istých priateľov, lebo každý sa duševne vyvíjame iným tempom. A hlavne nezatrpknite prosím,pretože pokiaľ ste naplnení trpkosťou, šťastie zakotví niekde inde (toto niekto povedal, ale nespomeniem si kto).
Takto to vidím ja .......
PS: Ešte som zabudla, že existuje ešte jedna forma priateľstva medzi dvoma ženami. Napríklad také, ktoré je medzi mnou a tou kamarátkou Ankou, s ktorou som na foto - veľmi málo sa vídame, skoro sa vlastne vôbec nestretávame,ani nepretelefonujeme hodiny.......ale vieme, že tá druhá existuje a cítime jedna k druhej lásku a priateľstvo.Viem, že kedykoľvek ju budem potrebovať, ona tu je pre mňa a ja pre ňu.
