Dnes nebudem písať o tom, čo ma trápi, ale čo ma teší a z čoho som práve teraz šťastná. Výborná vec je toto „čudo“ – blogy, alebo akýsi internetový denníček, či čo. Potešili ma práve blogy. Skutočnosť, že tu píše mnoho duchovne nádherných ľudí a ktorí naozaj majú svetu čo povedať. Hlboko sa skláňam pred Vami a som z Vás vyslovene unesená. Ešte som nestihla prejsť všetky, ale väčšinou si poobzerám najobľúbenejšie blogy takého človiečika, ktorého príspevok sa mi páčil a tam nachádzam ďalšie skvosty! No SUPER. Popri všetkých tých každodenných negatívach, ktoré človeka stretávajú v tieto „sivé“ dni, keď málokedy vidíte na tvári človeka, ktorého stretnete úsmev a keď sa na nich vy usmejete len tak, z ničoho nič, myslia si o vás, že ste „mimo“. Baví ma byť „mimo“ a „iná“ a baví ma byť medzi ľuďmi, i keď sme všelijakí. Som nenapraviteľný optimista a vždy nájdem vo všetkom zlom niečo dobré.
„ Och koľká naivita“, poviete si. Avšak v dnešnom svete ak chcete prežiť a žiť čo najkrajšie - myslím tým tak, aby ste sa sami cítili čo najlepšie, vám i tak nič iné neostáva. Len hľadať vo všetkom to dobré a keď máte deti, tak to dobré im máte za povinnosť aj ukazovať. Každé ráno sa snažím svoje deti budiť do nového dňa veselo a vtipne, aby sa im začal deň pekne. Aj tak ich postretne počas toho dňa kopec rôznych vecí, aj dobrých, možno aj zlých. Na muža nie som vždy milá, lebo je niekedy „mrchavec“ a „zlý chlapec“ a tak sem-tam treba ukázať aj „pazúriky“, aby mi nezačal „skákať po hlave“, ale o tom inokedy. Vzťahy muža a ženy sú nádherná rovnica o dvoch neznámych a veľmi ma baví neustále hľadať jej riešenie.
Takže hurá, blogujem a moja duša, ktorá už tak dlho túžila po sebavyjadrení sa konečne môže radovať a tešiť ako taký pochábeľ, ktorý bol dlho zavretý a práve vyšiel na slniečko a nevie, čo má skôr robiť od radosti.
Milí blogeri, teším sa, že som sa stala jednou z Vás a dúfam, že ma prijmete s láskou do Vašej veľkej rodiny.
