Písmo:
A-
|
A+
V tme, kde nebo je biele, obliate oblakmi,Kráčam ulicami, spleťou svojich myšlienok,Zúfalých, zradných a hrejivých zároveň.Presviedčam sa, že mi na Tebe nezáležíA že je mi bez Teba fajn,No čakám na Tvoj pohľad, dotyk, hlas...Naivne.Som v tme ako moja duša a myšlienky,Ktoré do seba narážajú v tej mliečnote,Bielej a pritom čiernej,Smutnej a pritom utešujúcej,Milosrdnej a pritom tajomnej.Mliečnej tme, ktorej teraz ďakujem, že aspoň ona je pri mneA tak príjemne ma obklopuje...
